Láska ako ne/vinná hra s jazykom
Čo sa stalo s láskou minulý rok
Na začiatku minulého roka vznikla kampaň „Každá láska je láska“ zameraná na zmenu definície lásky v slovníku slovenského jazyka, ktorá v jednom svojom význame znie: láska je náklonnosť, ľúbostný cit, ľúbosť, jedného pohlavia k druhému. Autori kampane píšu: nezáleží na tom, koho milujeme, každý má právo milovať koho chce, pretože každá láska je láska. Kampaň podporilo vyše 6000 ľudí vrátane významných osobností kultúrneho života. Na stránke Interez, ktorá podporila túto kampaň sa uvádza, že viaceré krajiny, ako napr. Spojené štáty americké, Veľká Británia, Rakúsko, Nemecko, ale aj Poľsko či Maďarsko, majú univerzálnejšie definície lásky. Na túto kampaň, ako aj na vraždy na Zámockej ulici, reagoval Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV (ďalej JÚĽŠ), pod ktorého gesciou je tento slovník. V svojom vyjadrení na Facebook-u z októbra minulého roka JÚĽŠ uvádza (stručne a trochu nami dointerpretované), že slová majú veľkú silu, môžu byť aj nebezpečné, nemajú diskriminovať a majú chrániť menšiny, ako v tomto prípade dúhovú komunitu a preto menia jeden z významov lásky. V Slovníku súčasného slovenského jazyka je teraz vymedzený jeden z významov lásky ako: silná náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti, ľúbostný cit, milovanie. V Krátkom slovníku slovenského jazyka však ostalo kontroverzné spojenie “náklonnosť jedného pohlavia k druhému”. Prečo sa tohto vymedzenia lásky tak držíme? Slová a pojmy odrážajú, ako sme si my, či predchádzajúce generácie zvykli tieto slová používať. Významy slov sa však aj vyvíjajú, preto máme aj Slovník súčasného jazyka. Slová v slovníkoch odrážajú ich aktuálne používanie v jazyku, ktoré je však spojené so sociálnym, kultúrnym i politickým (v zmysle verejného záujmu) dianím. Čo sú zvyky ktoré nás držia používať lásku jedného k druhému a aké sú súčasné trendy, ktoré prinášajú iné významy lásky?
Kto je prvý a kto je ten druhý?
Ak sa zameriame na význam lásky láska je náklonnosť ľúbostný cit, ľúbosť, jedného pohlavia k druhému vynára sa otázka, kto je mienený tým prvým a kto tým druhým. Čitateľom a čitateľkám, ktorí/é niečo čítali z rodovej problematiky zrejme naskočí asociácia na knihu Simone de Beauvoir Druhé pohlavie. Pozrime si jej slová: „ a ona je len tým, čím ju chce mať muž, ona je nepodstatná proti podstatnému. Ona je Subjekt a on je Absolútno. Ona je to Druhé, tá druhá. (Beauvoir, 1967, s.10) Druhým pohlavím sa aj inde v kultúrnej rovine často myslia ženy. Biblicky prvým bol muž, z ktorého bola odvodená žena (žena z rebra muža) a pod. Ženy sú aj v súčasnom jazyku zneviditeľňované a tým dávané do roly tých druhých. Častejšie hovoríme o učiteľoch, riaditeľoch, lekároch, aj keď sú to ženy. Pomaly sa rodovo citlivý jazyk učíme, napríklad keď prvý krát hovoríme prezidentke :).
Západná láska je heteronormatívna
Láska je nie len individuálna, osobná a vzťahová, ale je aj kultúrnym fenoménom. V tomto smere máme viacero kultúrnych vzorov lásky. Do popredia vystupujú dva - romantická láska a kresťanská manželská láska. Obidve sú heteronormatívne, teda považujú za akoby prirodzenú, či normálnu lásku muža a ženy, resp. ženy a muža. Ide pritom o dosť rozdielne, až vylučujúce sa koncepty lásky. Podľa Rougemonta (2002) západná romantická láska vychádza z eposu o Tristanovi a Izolde. Ide o príbeh vášnivej mileneckej a cudzoložnej lásky, ktorý má tragické vyústenie. Je to mýtus o zázračnej láske, láske ako osude, láske, ktorá je mimo kategórií dobra a zla, láske, ktorá je skutočnejšia ako tento svet. Aj kresťanstvo stojí na láske. Je tu jednak láska agapé, láska, ktorú Boh dáva človeku ako prvú, v očakávaní, že on dá rovnakú lásku aj svojmu okoliu, svojim blížnym. Kresťanstvo prinieslo alebo skôr vytvorilo priestor pre lásku manželskú. Podľa Možného (1990) je najdôležitejším historickým prínosom kresťanstva to, že definovalo vzťah medzi manželom a manželkou ako lásku. Manželská láska znamená, že muž by mal milovať svoju ženu tak ako miluje svoje telo. Muž je zodpovedný za duchovné blaho svojej ženy. Nepripomína vám toto, čo sme už vyššie zmienili, že muž je ten prvý a žena tá druhá? Ako sme v úvode spomenuli, v obidvoch týchto silných modeloch západnej lásky je explicitne, či implicitne prítomná heteronormativita. Označovanie lásky medzi mužom a ženou za jedinú správnu však vedie k odsudzovaniu iných podôb lásky, medzi dvoma mužmi alebo dvoma ženami.
Západná láska je tiež viac ženská
Podľa Wattsa a Stennera, západný koncept lásky súvisí so západnými koncepciami feminity a maskulinity (Watts, Stenner, 2013). Ženy sa podľa prehľadu literatúry týchto autorov v 19. a 20. storočí považovali za majsterky vzťahov, starostlivosti a lásky, čo slúžilo ako kompenzácia za to, že sa nemohli realizovať v práci. Na tomto základe sa láska feminizovala. Kultúrne obrazy lásky sa posunuli smerom k zdôrazňovaniu nehy, vyjadrenia emócií, ale aj istej slabosti, sentimentu. O ženách sa hovorilo, že majú vyššiu schopnosť milovať a slúžiť iným. Niektoré z týchto predstáv pretrvávajú do súčasnosti, napr. láska ako bezpodmienečná podpora a starostlivosť. Niektoré predstavy podliehajú však istej maskulinizácii, napr. že ženy v súčasnosti vnímajú lásku ako podmienenú a závislú od uspokojivého výkonu (Watts, Stenner, 2013).
Láska je v skutočnosti pestrá
Podľa súčasného poznania sociálnych vied je láska rozmanitá a pestrá. Podľa Leeho existujú tieto štýly lásky: eros (romantická láska), ludus (hravá láska), storge (priateľská love), mania (obsedantná a emocionálne intenzívna láska), agape (altruistická láska) a pragma (praktická láska) (Lee, 1977). Dynamický aspekt romantickej lásky popisuje Giddens (1992) v pojme tzv. spoluplynúcej lásky. Jadrom lásky a vzťahu sa stáva rozvinutá intimita, rovnováha medzi dávaním a braním a schopnosť poskytnúť si navzájom sexuálne uspokojenie. Uvažuje sa však aj o akejsi pravej láske, v zmysle napr. úplnej lásky. Úplná láska je podľa Sternberga (1986, 1988) spojenie vášne, intimity a oddanosti (záväzku). Pokiaľ sú prítomné len dve z troch zložiek, tak sa charakter lásky mení. Pokiaľ je v láske vášeň spojená s intimitou, ide o romantickú lásku, a pokiaľ vynecháme vášeň a spojíme intimitu a oddanosť, dostaneme priateľskú lásku. Ak v láske nie je intimita a zostáva len vášeň a oddanosť, ide o lásku fatálnu. Badiou vidí univerzálny význam lásky v tom, že láska je dôverou, ktorú vyslovíme náhode, ktorá nás prenesie do najdôležitejšej oblasti skúsenosti s inakosťou. Láska je podľa neho existenciálnym projektom, vybudovaním sveta z decentrovaného hľadiska, nie len z obyčajného pudu sebazáchovy, či potreby potvrdiť svoju identitu (Badiou, 2009). Vo výskume lásky medzi mladými ľuďmi na Slovensku (Lukšík, Guillaume, 2018) sa ukázalo 38 rôznych významov lásky, ktoré boli následne zoskupené do troch línií: línia lásky ako fyzickej blízkosti a súznenia, línia lásky presahujúcej osobu a línia lásky ako vnútornej harmónie a zmyslu života.
Je ešte pravá láska?
Často sa stretávame so situáciami, kedy je za lásku označované aj niečo, čo láskou nie je. Vtedy si však musíme položiť aj otázku, čo ozajstnou láskou je? Napríklad zoberme si súčasný film Piargy, ktorý je v reklame prezentovaný ako film o ľúbostnom trojuholníku, je o „túžbe po láske“, „milostný príbeh“. Ale film je pritom o patriarchálnom modeli tradičnej slovenskej rodiny spojeným so sexuálnym násilím na ženách. „Špinavé prádlo národa“, tak by to nazvali etnológovia, je zakrývané slovom láska. Iný príkladom je kniha Nicol Hochholzerovej “Táto izba sa nedá zjesť”. Ako nazvať vzťah 50-ročného učiteľa a 12-ročnej žiačky? Niektorí tvrdia, že nemožno ináč ako sexuálnym zneužívaním. Autorka pripúšťa, že išlo o vzťah a teraz s odstupom času už vie, že to bol vzťah nevyvážený a v mnohom zo strany muža manipulatívny. V čase odohrávania sa tohto príbehu si však myslela, že je zamilovaná. A ľudia z okolia, ktorí o tom vedeli sa neozvali, nechali to tak. Lebo si mysleli, že je to nejaká, možno romantická, láska… Odhliadnuc od tohto príbehu - kde sú všeobecne vekové, sociálne a kultúrne hranice lásky? Ľudia veria a tolerujú, že láska nemá hranice. Ak pripustíme, že existuje pravá láska a aplikujeme bežné kultúrne kritériá na pravú lásku, napr. pravá láska je romantická a vášnivá, je čistá, je božská, je len jedna a prekoná všetky prekážky (Lukšík, Košútová Guillaume, 2022), tak potom ani príbeh filmu Piargy, ani príbeh Nicol Hochholzerovej nemôžme nazvať pravou láskou.
Záverom
Láska je teda silný individuálny, sociálny aj kultúrny fenomén. Je ťažké povedať nejakú jednu definíciu lásky. Yalom píše, že už len samotné vyslovenie ju môže zničiť. V kultúre je stále prítomná predstava lásky ako vzťahu medzi mužom a ženou (romantická láska, kresťanská manželská láska). Bližšie však k súčasnej partnerskej láske je pojem vzájomnej spoluplynúcej lásky. To, ako vymedzíme lásku, má mnohé konzekvencie - môže napr. niekoho priorizovať a iného, resp. iných, napr. LGBT+ ľudí spochybňovať. Netreba zabúdať, že v láske je stále nebezpečná „predstava prvého a druhého“, ktorá z jedného robí pasívneho prijímateľa a druhého stavia na výslnie, či do nejakej mocenskej pozície. Nebezpečná je aj predstava jednej dominantnej pravej lásky, ktorá podceňuje, resp. až potláča lásky iné.
Autor blogu: Ivan Lukšík
Blog bol napísaný vďaka podpore projektu APVV-18-0303 "Medzníky v tranzíciách intímnych vzťahov a kvalita života v období adolescencie a mladej dospelosti".
Zdroje:
Badiou, A. (2012). Chvála lásky (Rozhovor s Nicolasom Truongom). Bratislava: Inaque.
Beauvoirová, S. de (1967). Druhé pohlavie. 1. zv. Bratislava: Obzor.
Giddens, A. (1992). The Transformation of Intimacy. Cambridge: Polity
Lee, J. A. (1973). The colors of love: An exploration of ways of loving. Don Mills, Ontario: NewPress.
Lukšík, I. Guillaume, M. (2018). Representations of love in the early stages of love. Human Affairs: Postdisciplinary Humanities & Social Sciences Quarterly 28(3), 271–284
Lukšík, I., Košútová Guillaume, M. (2022). O láske ....z pohľadu vedy, kultúry a vzdelávania. Trnava: Typi-VEDA.
Možný, I. (1990). Moderní rodina: mýty a skutečnosti. Brno: Blok.
Rougemont, D., de(2002). Západ a láska. Bratislava : Kalligram
Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV: slovnik.juls.savba.sk
Sternberg, R. J. (1986). A triangular theory of love. Psychological Review, 93(2), 119–135
Watts, S., & Stenner, P. (2013). Definition of love in a sample of British women: An empirical study using Q methodology. British Journal of Social Psychology, 53(3), 557–72.
Foto: Unsplash.com
