Keď pred pár rokmi u nás uviedli do kín český dokumentárny film Barbory Chalupovej a Víta Klusáka V sieti o sexuálnom zneužívaní detí na internete, vzbudil veľkú debatu. Minimálne istá časť rodičov bola šokovaná, lebo nevediac ako dobre chrániť svoje deti pred (aj sexuálnou) agresiou v online prostrediach, nejako potichu dúfali, že to nebude až také zlé a nerobili (skoro) nič. Film ukázal, ako až zlé to môže byť. Premietanie filmu, ktorý má aj verziu pre mladšie diváčky a divákov, a chodilo sa naň bežne aj zo stredných škôl v rámci vzdelávania a prevencie, často sprevádzali verejné diskusie o tom, ako ktorí aktéri a aktérky môžu konať, aby to sexuálni predátori online nemali také ľahké. Čo môžu spraviť potenciálne obete, deti a mládež, aby sa obeťami nestali? Čo môže spraviť škola? Čo rodičia? K tejto debate prispievajú aj výsledky novej metaanalýzy výskumov o sexuálnom zneužívaní detí online.
Sexuálne zneužívanie detí a mládeže v online prostrediach – kto sú agresori?
Pri úvahách o tom, ako pomôcť deťom a mladých ľuďom, aby sa nestali obeťami trestných činov v online prostrediach (ktoré môžu, ale nemusia prejsť do sexuálneho zneužívania v reálnom živote), si primárne predstavujeme ako agresorov (týmto deťom) neznámych dospelých. Nedávna metaanalýza, čiže výskum, ktorý syntetizuje výsledky mnohých predošlých vedeckých štúdií, však naznačuje omnoho rôznorodejšiu realitu, čo sa týka veku páchateľov, aj ich vzťahu k obeti (Sutton, Finkelhor, 2023; viac o postupe metaanalýzy viď na konci článku).
Čo presne spadá pod sexuálne zneužívanie detí online
Hoci vo všeobecnosti výskum o online sexuálnom zneužívaní detí a mládeže nepracuje s jasnou a všeobecne platnou definíciou, čo presne do takéhoto zneužívania spadá a čo nie, zahŕňa rôzne spôsoby využitia digitálnych technológií na zvádzanie a manipuláciu detí. Spadá sem napríklad aj vytváranie intímneho obrazového a video materiálu a jeho distribúcia bez súhlasu obetí, a to nielen osobami (im) neznámymi, ale aj zo strany ich sexuálnych partneriek a partnerov, rovesníkov, aj členov rodiny.
Niektoré štúdie túto rozmanitosť aj kvantifikovali, napríklad profesor Finkelhor, druhý z autorov metaanalýzy, vo svojej nedávnej publikácii (Finkelhor a kol., 2022) spolu s kolegami ukázal, že veľká časť online násilia páchaného na deťoch v USA bola spáchaná jednak osobami, ktoré poznali tvárou v tvár a jednak nie dospelými, ale rovesníkmi – čiže tiež deťmi a mládežou, a to naprieč viacerými kategóriami online zneužívania.
„Stranger danger“ – čiže stereotyp nebezpečného „cudzieho uja“
Primárne zameranie sa na také riziká v online prostrediach, ktoré predstavujú obeti neznámi dospelí (ako to bolo zobrazené aj vo filme V sieti), má však dlhú históriu v povedomí verejnosti o sexuálnom zneužívaní. To sa pretavilo aj do praxe prevencie. Nedávna správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 2022), ktorá skúmala informácie v preventívnych programoch o rôznych online rizikách pre deti zistila, že väčšina hodnotených programov (65%) rátala pri online zvádzaním s (obeti) neznámymi páchateľmi. Typické varovania potom boli v duchu: „Nekomunikujte s cudzími ľuďmi, ktorých stretnete online“, „Ľudia nie sú vždy tými, za koho sa vydávajú“, a „Nikdy sa nestretnite osobne s niekým, koho poznáte len online“.
Napriek tomuto stereotypu existuje čoraz viac zdrojov, ktoré naznačujú, že veľká časť online páchateľov v skutočnosti obeť pozná a obeť pozná ich, aj keď v online prostrediach môžu vystupovať s inou identitou. Patria sem dospelí, ktorých obete stretli tvárou v tvár (v offline kontextoch), ktorí potom použijú súkromnú online komunikáciu a sociálne médiá na zvádzanie a manipuláciu mladistvých. Patria sem aj kamaráti aj intímni partneri/ky, ktorí buď fotia a natáčajú obete bez ich súhlasu a/alebo takýto materiál zdieľajú s inými s cieľom ponížiť alebo vydierať obeť, alebo sa jej pomstiť.
Čo ukázala metaanalýza
Samantha Sutton a David Finkelhor (obaja so sociologickým vzdelaním) z University of New Hampshire v USA si dali za cieľ zosumarizovať výskum o online predátoroch. Čísla, ktoré vyšli spoločnou analýzou dovtedajších publikovaných výskumných výstupov, idú jasne proti stereotypu obeti neznámeho agresora, ktorý sme opísali vyššie. Až 68% páchateľov online zneužívania detí bolo obeti známych. Ani stereotypná predstava dospelého, ktorý ubližuje deťom, nebola potvrdená. Celkový podiel páchateľov mladších ako 18 rokov zo všetkých identifikovaných páchateľov bol 44%, čiže skoro polovica. Ako dôležitý sa však ukázal aj zdroj dát, z ktorých jednotlivé štúdie čerpali – podľa údajov polície bolo maloletých len 7% páchateľov, vo vzorkách z prieskumov bolo maloletých páchateľov až 62%. Keďže zločiny spáchané (obeti) známymi ľuďmi bývajú menej často nahlásené na polícii, dôležitým informačným zdrojom sú evidentne nielen policajné databázy vyšetrovaných trestných činov, ale aj výskumy, kde sa dozvieme (anonymne) o prevalencii takejto skúsenosti priamo od obetí.
Čo z toho vyplýva pre prax prevencie?
Podľa autorskej dvojice citovanej metaanalýzy by sa prevencia mala viac zameriavať na nevhodné správanie kohokoľvek a nielen na zdôrazňovanie rizík pri online komunikácii s neznámymi ľuďmi. Kvôli takémuto zameraniu mnohých existujúcich preventívnych programov o online zneužívaní vzniká nebezpečenstvo, že by deti nemuseli rozpoznať rizikové situácie, ak sa vyskytnú v kontexte komunikácie s im známymi osobami, či už dospelými alebo rovesníkmi. Zistilo sa napríklad, že deti rozlišujú medzi ľuďmi, ktorých aj ony považujú za úplne cudzích a ich „virtuálnymi priateľmi“, čiže ľuďmi, ktorých spoznali len online, ale ktorých už za cudzích nepovažujú. Kontakt s takými virtuálnymi priateľmi potom nepovažovali za potenciálne rizikový a neuplatnili naň varovania dospelých, aj keď s nimi vo všeobecnosti súhlasili. Dôležitým posolstvom teda je, že riziko nespočíva v identite osoby, ale v tom, ako sa správa a v tom, čo od obete žiada.
Varovné signály
Stratégie, ktoré páchatelia používajú na získanie dôvery, izoláciu a zvádzanie obetí môžu byť napríklad prehnané lichotenie (kvôli prehĺbeniu vzťahu s obeťou) a zároveň vytváranie pocitu viny, naliehanie na udržanie tajomstva a tiež znevažovanie priateľov a rodiny (kvôli zníženiu pravdepodobnosti, že sa obeť obráti k niekomu o pomoc). Ďalšími varovnými signálmi sú otázky okolo tiel detí a ich sexuálnych skúseností, a tiež naliehanie na ne, keď na takéto otázky nechcú odpovedať.
Existuje mnoho charakteristík zvádzania, ktoré možno zdôrazniť bez špecifikovania identity páchateľa. Autorská dvojica metaanalýza uzatvára svoj text odporúčaním, že dôraz v prevencii a vzdelávaní by mal byť kladný na to, ako rozpoznať tieto riziká v akejkoľvek situácii s kýmkoľvek, nielen pri komunikácii s neznámym dospelým.
Ak vás zaujíma, ako sa robí metaanalýza
Samantha Sutton a David Finkelhor najprv zhromaždili dovtedajšie štúdie o trestných činoch spáchaných online alebo online agresormi na deťoch a mladých. Určili si nasledujúce kritériá a výskumy zahrnuli, ak: (1) vzorka obetí pozostávala z detí mladších ako 18 rokov alebo mladých dospelých (18–25 rokov), ktorí boli požiadaní o retrospektívne odpovede; (2) obete zažili nejaký druh zneužitia prostredníctvom technológií; (3) štúdie uvádzali informácie o identite páchateľa - buď vzťah k obeti alebo vek páchateľa; (4) štúdie boli k dispozícii v angličtine.
Hľadaním podľa kľúčových slov našli v databázach do septembra 2022 viac ako päťsto štúdií s potenciálne relevantným obsahom. Postupne tento výber zúžili na 32 štúdií publikovaných v odborných časopisoch, ktoré spĺňali všetky podmienky a tie zahrnuli do svojej podrobnej metaanalýzy. Zaujímalo ich hlavne, kto sú online agresori.
Autorka blogu: Magda Petrjánošová
Blog bol napísaný vďaka podpore projektu VEGA 2/0169/21 „Úloha nových médií vo zvyšovaní kvality života, reziliencie a vzdelania u detí, mládeže a mladých dospelých v závislosti od ne/prítomnosti postihnutia, etnickej príslušnosti a socioekonomického statusu“
Foto: Steinar Engeland / Unsplash
Zdroje:
Finkelhor, D., Turner, H., & Colburn, D. (2022). Prevalence of online sexual offenses against children in the US. JAMA Network Open, 5(10), e2234471. https://doi.org/10.1001/jamanetworkopen.2022.34471
Sutton, S., & Finkelhor, D. (2023). Perpetrators' Identity in Online Crimes Against Children: A Meta-Analysis. Trauma, violence & abuse, 15248380231194072. Advance online publication. https://doi.org/10.1177/15248380231194072
World Health Organization. (2022). What works to prevent violence against children online? https://www.who.int/publications/i/item/9789240062061
V sieti (2020) [film]. Réžia: Barbora Chalupová, Vít Klusák. Česko. Rok uvedenia 2020. https://www.csfd.sk/film/720753-v-sieti/prehlad/
