A aj keď je valček s lepiacim papierom na odstránenie následkov dobrá hračka pre môjho syna, evidentne na nich skrachujem, kým niekto nevymyslí spomínanú tabletu. A podobne účinne by som potrebovala odstrániť aj iné havarijné situácie.
Ja som si totiž už v mnohom povedala: „Toto sa mi už nikdy nestane!“ a stane sa. Niektoré „zapovedania“ sa vám môžu javiť zbytočné, no nie to je témou článku. Je ňou moja vlastnosť ktorej márne hľadám meno a hlavne pôvod.
- Už sa nikdy nepustím do hádky s týmto človekom...Už nikdy nespomeniem túto výčitku manželovi...Už ma nebude trápiť neporiadok v dcérinej izbe...Už si nikdy nekúpim nič na inzerát...ani topánky v obchode len kvôli dobrej cene...Už nedopustím, aby boli deti bez programu na posledné dva týždne prázdnin...Už u nás nebude prespávať žiadna dcérina kamarátka, lebo zo svojhlavého dieťaťa sa vždy stane supersvojhlavé ...Už si nepozvem dve návštevy po sebe v ten istý deň... Na Silvestra budúci rok isto nebudem v paneláku...
No a keď zájdem hlbšie do minulosti, trénovala som túto „silu“ v predsavzatiach už v detstve. - S touto kamarátkou už neprehovorím ani slovo, veď ma oklamala... Na písomke nikomu neporadím, aj tak to zlíznem nakoniec ja. Nepôjdem na autobus tak neskoro, lebo zmeškám alebo si zašprintujem v lodičkách... Nebudem pozerať po modrookých blonďákoch, lebo sú štatisticky častejšie neverní (a hádajte, ako vyzeral môj prvý chalan).
A sľubovala som si aj veci typu: Nikdy nebudem žiť v meste a v Petržalke ani náhodou...(Toto predsavzatie teda bolo fakt zbytočné) Dve materské po sebe, to sa mi nestane...a stalo sa dvakrát. (Mám peknú veľkú rodinu.) Deťom nebudem dávať každý deň sladkosť...(ale čo keď som sama maškrtná.) Každý večer upracem kuchyňu predtým, než pôjdem spať...(no večer sa tak dobre leňoší, keď deti konečne spia)... Už nebudem piť dve kávy denne a dám si lepší pozor na moje superkazivé zuby...Naučím sa odmietať veci, ktoré mi nevyhovujú a robím ich len preto, aby som vyhovela druhým...
Prečo je to tak? Prečo moja vôľa tak rýchlo stratí dych? Vraj znášanie prirodzených následkov je úspešnou metódou aj pri výchove detí... No na mňa dospelú to nejako nefunguje. Skôr ako premôcť sa a byť dôsledná vyhráva „ochota“ zniesť zasa ten nepríjemný efekt, ktorý sa dostaví...viac než naisto.
