Kričal som SOS, ale nikto ma nepočul. Všetci sa na mňa usmievali.
Stál som na kraji priepasti, a niekto ma do nej z nedbalosti postrčil.
Tancoval som na kráteri sopky, tlieskali ste mi do rytmu.
Bol som hladný, ale z vašich úst som počul, že nemáte dosť pre každého, tak bude
spravodlivejšie, keď zahyniem s ostatnými.
Videli ste ma hltavo piť, niekedy aj z kaluže, nazvali ste ma úbožiakom a odvrátili ste sa.
Prišiel som na váš večierok, nevpustili ste ma dnu: vraj by som pokazil povesť vašej
spoločnosti.
Nevládal som kráčať, a vy ste ma vyzvali: Trénuj viac, málo sa snažíš.
Podľa značky topánok či prízvuku ste ma súdili, a neprešiel som do kategórie „vzorný z
dobrej rodiny“.
Moju nahotu ste nazvali vulgárnou a stýkali ste sa s tými, čo si jazvy hriechu zakryli štýlovým
oblečením.
Odmietol som vám slúžiť podľa vašich predstáv, tak ste ma začali obchádzať ako neznámeho.
Zveril som sa vám s problémom, a vy ste ma s ľahkosťou odkázali inam, lebo riešenie vraj
nespadá do vašej kompetencie, odbornosti či okrsku..
Otvoril som vám svoje srdce s dôverou, no nenamáhali ste sa zotrieť prach z jeho pokladov,
prešli ste mlčky okolo. Do jeho rán ste naopak vošli bez zaklopania a obutí.
Hľadal som u vás lásku a priateľstvo, no vy ste so mnou zaobchádzali podľa smerníc.
