- Ahoj Hani.
– Ahoj Emka.
- Ako sa voláš?
- Hanka Jabĺčková.
– A ty? – Emka Hrušková.
- Kde bývaš?
- Na Jabloňovej ulici 1.
– Ty kde bývaš?
– Ja tu.
– Na akej ulici?
– Na Jabloňovej 1.
Kým si porozprávali všetky dôležité veci, ktoré sa práve naučili, prišli sme na ihrisko. Hanka sa hneď rozbehla k hojdaciemu koňovi/jedinému na celom ihrisku/. Emka za ňou. Už – už hrozila bitka, tak som schmatla Emku a odtiahla ju kúsok ďalej so slovami:
- Čakaj, Hanka bola prvá, potom pôjdeš ty. Emka si sadla na trávu a pokojne čakala. Keď to zbadala Hanka z koňa, túžobne jej zasvietili oči a zakričala:
- Emi, neseď! Je to studené! To už zliezla dolu a sadla si vedľa kamarátky. Tá na ňu pozrela a vážne vraví:
- Hani vstaň, prechladneš.
Asi už nerastú len do krásy. :)
