Vysoké horúčavy a veľa romantických filmov v chládku domova ma podnietili k zamysleniu, prečo je svadba v dnešných moderných časoch, keď nejde ani o majetky, ani o rovnaké meno kôli deťom, ani o princíp, že keď vzniknú prvé nezhody, manželstvo núti pár ich najprv riešiť, až potom uvažovať o rozchode, také dôležitá hlavne pre ženy. Čo vlastne ženy ťahá, aby sa zaviazali na celý život k jednému mužovi?
Svadba. Krásne šaty, veľa pozitívnej energie, obdiv a romantika, dobré jedlo a tanec, ... je to naozaj všetko dosť na to, aby sa potom starali /niektoré viac, niektoré menej dobrovoľne/ o potreby svojho manžela? A preto mi tam niečo dôležité chýba. Niečo, o čom sa nerozpráva toľko ako o krásnych šatách, svadobnej ceste alebo svadobných trapasoch. To niečo je POZORNOSŤ.
Pozornosť muža voči žene. Keď muž prekročí svoj bod pohodlnosti a komfortu - pre ženu. Pre tú jedinú a žiadnu inú. Urobí pre ňu niečo, čo nepokladá za dôležité. Postaví ju na prvé miesto vo svojom živote. Urobí to len pre ňu a pre nikoho iného. Keď majú obaja po rokoch pekné spoločné spomienky a oživia nimi svoj už trochu stereotyp. Je to isté, ako keď muž donesie žene kvet. Ona sa teší, ale mohla si ho kúpiť aj sama. Kvet poteší, ale pozornosť sa nedá kúpiť. Teda taká ozajstná pozornosť. Taká, keď je žena na prvom mieste a je ochotná urobiť pre toho svojho veľmi veľa. Aj celý život.
