Na úvod umiestňujem mapku centrálnej časti mesta Aš, kde som červenou líniou znázornil dvojkilometrovú trasu od Poštovního náměstí k rozhľadni nad mestom:
Svojho štvorkolesového tátoša som odstavil teda na Poštovním náměstí - navigácia mi ukázala možnosť parkovania v blízkosti centra práve na tomto parkovisku, ktoré nie je platené ani strážené, minulú nedeľu popoludní bolo dokonca takmer prázdne. Hneď z auta som uvidel prvý foto objekt, a to fontánu na Rybniční ulici, bolo práve okolo 14:10 hod.
Nakoľko som si mapku mesta pozrel pred príchodom len zbežne na internete, nezapamätal som si presne smer ďalšieho možného putovania a okľukou cez Jiráskovu a naspäť na Kamennú sa mi podarilo zachytiť dva dôležité dôkazové materiály – vstupy do budov mestského úradu a polície, zakaždým s názvom mesta na dverách.
V neďalekej Geipelovej bolo ticho, po stredoškolákoch cez víkend ani stopa.
Kto by chcel ale priamo k historickým pamiatkam, nech sa vydá rovno Moravskou na Mikulášsku a príde popri bytovkách k múzeu. Podotýkam, že v nedeľu je tam otvorené len medzi 10.00 a 14.00, čo som ja už nestihol, preto som si asi najkrajšiu budovu v meste odfotil len obďaleč spoza oplotenia.
Hneď po pravej strane Mikulášskej ulice od múzea smerom na východ sa medzi bytovkami vyníma prestavaný kostol z 19. storočia.
Popri kostole sa dá prejsť až na Štefánikovu ulicu, kde začína radovka rodinných domov. Táto sa stáča severne a na jej konci pred výstupom na miestny kopček s rozhľadňou sa vyníma naozaj krásny domček miestneho kriminalistu s ešte krajšie upraveným trávnikom mestského pozemku, o ktorý sa osobne stará. Asi 42-ročný príslušník SNB mi po odfotení jeho príbytku vyšiel v ústrety s otázkou, čo na neho chystám, „jestli ne loupež“. Odvetil som mu pražskou češtinou v duchu aj priamo, že nie a on po zhliadnutí mierumilovného výrazu v mojej tvári mi prezradil, že dom postavil za 6 rokov s nebohým otcom a že sa ho pokúsili už 2-krát vykradnúť, ale dlhoprstí boli zakaždým prikrátki.
Smerom na severovýchod od tohto miesta za začína pomerne „normálne“ stúpanie kolmo nahor pomedzi husté stromoradie. Popri cestičke sa nachádza niekoľko pamätných obeliskov, k dokumentácii jeden z nich:
Rozhľadňa je dominantou vŕšku a poskytuje výhľad na všetky svetové strany z niekoľkých podlaží; točité schody vnútri sú stavené ale v natoľko strmej špirále, že sa mi nepodaril jediný dobrý záber srdca stavby.
Akýsi udýchaný deduško s megaobjektívom v ruke za mojim chrbtom si funiac ako lokomotíva statočne odpľul dole z najvyššej etáže rozhľadne, len čo dorazil k píku, zapálil si cigaretku a skúmal, čo sa bude dať dobre fotiť. Vtedy som si uvedomil, že ak som doteraz nepocítil nedostatok kyslíka pri svojej kondičke, tak načim asi práve opustiť zadymené stanovisko a cca za 20 minút cestou naspäť, brzdiac nadol kopčekom trénovaným štvorhlavým stehenným svalstvom, som sa vrátil dumajúc nad udalosťami pracovného týždňa až ku svojmu autu. Minul som pritom reštauráciu u Sluníčka aj u Radnice a nakoľko ešte neodbilo štyri, tak som sa uspokojil len s priebežnou konzumáciou pol litra čistej H2O.
Chuťové poháriky som uspokojil až na ceste naspäť do Saska, kde momentálne pracujem. Na hraniciach som navštívil rodinnú českú reštauráciu, kde som si za 5€ objednal neskutočne lahodnú sviečkovú s knedlíkmi, brusnicami a šľahačkou. Reštika je otvorená aj v nedeľu až do 22.00, niekoľko okolitých obchodov s potravinami a rozličným čínskym tovarom tiež nejavilo o pol piatej popoludní vo sviatočný deň známky záverečnej.
Vo svojom prechodnom bydlisku v malom nemeckom mestečku Auerbach som si pripravil predom tento blogový článok a čo okolnosti nechceli, ešte v ten istý deň som sa ocitol u susedov znova. Môj český kolega, ktorý sa vracal z víkendu vlakom z Prahy, omeškal totiž posledný spoj zo Sokolova do Saska, tak som meral 55 km nočnú cestu cez Klingenthal, kde som zdokumentoval pri odbočke do kedysi prísne strážených lesov o 20.30 hod túto pohraničnú tabuľu:
O 21.00 sa mi podarilo na nádraží v Sokolove zachytiť Vogtland „Expres“, ktorý až v ranných hodinách odchádza na svoju pravidelnú trasu cez Krušné hory.
Z Nemeckej spolkovej republiky celkom nepravidelný spravodajca MUDr. Valášek.
