V multikine som tento týždeň zhliadol najnovšiu katastrofickú snímku americkej produkcie s názvom "2012". Očakával som napätie a niečo nové, čím by nemecký režisér Roland Emmerich prekvapil Hollywood aj celý svet ... nekonalo sa však žiadne prekvapenie. Tie isté schémy, ktoré poznáme už 15-20 rokov zo všetkých katastrofických filmov typu Armagedon alebo The Day after Tomorrow: Amerika v centre pozornosti čelí globálnej hrozbe, ktorú tentoraz nemožno nijak odvrátiť. Americký prezident je vykreslený ako najľudomilnejší tvor, ale aj on je len z mäsa a kostí ... Vedecký tím, ktorý má jediný neomylné informácie o konci sveta. Hlavný hrdina je len málo významný človiečik, ktorý zázrakom zachráni celú rodinu a vlastne všetkých, ktorí sa okolo neho len mihnú; opäť sa v jeho prípade vsadilo na schému rozvedenej dvojice, kde on ako otec chodieva k novej rodine po svoje deti, aby im pripravil piknik - už zabehaná americká klasika ...