Posledný deň roka som sa vybral s rodinou na cestu do môjho rodného mesta, na návštevu k "babke", mojej mame. Ženská časť našej rodiny odcestovala ešte doobeda autobusom. Moja zákonitá uprednostnila autobusovú dopravu na linkách Trstená - Ružomberok - Banská Bystrica. Spolu s dvoma dcérami sa dopravili v priebehu troch hodín do cieľovej stanice a rada bola na mne a mojom synovi. Doobeda som ešte pracoval, preto som nemohol ísť s nimi, ale presúvanie som zveril v poobedných hodinách do rúk železníc slovenskej republiky. Čakala ma štvorhodinová cesta na trase Trstená - Kraľovany - Vrútky - Banská Bystrica.
Nakoľko som mal pomerne málo času po príchode z práce na porobenie poriadku a rýchle vypratanie domácnosti /tašky sme pobalili už večer predtým/, stalo sa mi, že som si nezobral žiadne jedlo, spoliehajúc sa na dlhšie prestupové prestávky v Kraľovanoch a vo Vrútkach. Prvá chyba ! Suma sumárum: obedoval som ešte v práci o 11.30 a vlak odchádzal z Trstenej o 14.08. Oravka, ako sa modernizovaný motoráčik na trase Trstená - Kraľovany nazýva, išla pomaly, a to celé 2 hodiny. Niet divu, že o 16.10 som už poriadne hladný vystupoval v Kraľovanoch ovešaný ťažkými taškami, v ktorých som niesol celú rodinnú výbavu na 6 dní /žena mala doobeda dosť práce aj s kočíkom-buginou a dvoma dcérami/.
Že je staničný bufet a reštaurácia na juhu Oravy už dosť dlho zrušená, to som vedel. Spoliehal som sa na neďaleký penzión alebo predajňu potravín, prípadne krčmu. Lenže - na Silvestra chce mať pokoj krčmár aj predavač a v penzióne už pripravovali stoly pre uzavretú silvestrovskú spoločnosť. Situáciu nezachránili ani keksíky v príručnom ruksaku môjho syna. Tie som nechal jemu a ja som sa rozhodol vyčkať na teplú večeru, ktorú som si hodlal dať vo Vrútkach na stanici. O 17.05 som tam vystúpil poriadne lačný ..., ale zrada. Aj vo Vrútkach sa rozhodli renovovať staničnú reštauráciu ! Útočisko som hľadal v ostatných, už vynovených staničných priestoroch. Syn ostal strážiť batožinu a ja som zisťoval, aký fastfood je ešte otvorený. Pizzeria na stanici zavretá, bufet s odkazom "Prídem hneď", nuž som stavil aspoň na prítomnosť automatov s keksami a nápojmi. Určite ich poznáte - vhodíte pár mincí a rolovací systém nechá spadnúť vytúžený pokrm dole, do úzkeho priestoru na vyberanie zakúpenej lakotky.
Z ponuky automatu som si vybral sušené Bake Rolls v cene 28,- Sk /mám skúsenosť, že sa z nich dá celkom dobre nasýtiť/. Najskôr som získal u okienka na predaj lístkov zopár desaťkorunáčok, aby som ich následne vhodil do automatu. A tu nastala druhá moja chyba ! Uvedený pokrm mali v dvoch radoch pod označením 5B alebo 5D. Prvý rad bol na kraji automatu, druhý bližšie k stredu. Netušiac zradu som zvolil náhodne 5B. Krajná rada začala rolovať a posúvať sáčok s rolkami dopredu. Lenže ten sa zachytil vrchom o okraj automatu zvnútra a očakávaný pád do dolného priestoru nenastal. Trochu som teda sotil do automatu, ale ani to nezabralo. Vzápätí som teda vhodil ďalšie tri desaťkorunáčky v nádeji, že uplatním podobnú skúsenosť z minulosti. Rátal som s tým, že stačí zvoliť ten istý tovar druhý krát, že rad začne opäť rolovať a vypadne jednak prvý sáček a za ním aj druhý. Lenže, prístroj zožral druhých 30 korún a zaseknutý rad už nezaroloval pre istotu vôbec. Situáciu v tomto okamihu zachytáva foto:
V krajnom rade 5B vidno zaseknutý Bake Rolls sáčok a za ním druhý. Veľmi som ľutoval, že som neporozmýšľal viac a nezvolil som hneď na prvý pokus schodnejšiu možnosť, a to vedľajší sáčok z radu 5D. V každom prípade, už bolo neskoro a 60 korún mínus 2 vydané boli v keli.
Nestratil som duchaprítomnosť a na automate som objavil telefónne číslo pre prípad poruchy. Žena-majiteľka na druhom konci linky mi v rozhovore oznámila, že sa pokúsi situáciu vyriešiť, ale že do pol hodiny mi ťažko príde niekto automat otvoriť. Pani, čo predávala neďaleko lístky na vlak, sa zas tvárila, že celá záležitosť sa štátnych železníc netýka, lebo automat patrí súkromníkovi. Darmo som sa domáhal nejakého zodpovedného pracovníka alebo železničnej polície. Takže suma sumárum: 58 korún v keli, vlak odchádza o pol hodinu a ja som stále hladný. Poniekoľkí v čakárni sa začali o danú situáciu dosť živo zaujímať.
Pristúpil som ku krajnému riešeniu: Obhliadol som automat a zistil som, že k zemi je kotvený len z bokov. Chytil som ho spredu a začal som ním pomerne silne kývať spredu dozadu. Keksíky a nápoje začali nadskakovať a onedlho vypadol zo svojho priečinka ... božský energetický nápoj Hell. Vybral som ho a rozkýval som skrinku druhýkrát. Opäť úspešne - vypadol druhý energetický nápoj a ešte aj čokoládová tyčinka. Zaseknutý sáčok však držal na svojom mieste pevne a bez pohnutia. Spolu som dostal tovar za 72,- Sk. Vzhľadom na moju situáciu pre niekoľkými minútami mi ani nikto v čakárni na tento vandalský postup nič nepovedal.
Stále som bol ochotný svoj úlovok vymeniť prípadnému človeku, ktorého by poslala majiteľka automatu, za moje dve balenia Bake Rolls, ale nikto neprichádzal. Do odchodu vlaku ostávalo necelých päť minút a tak som aj so synom vyšiel na perón. Všetci svätí sa nado mnou zľutovali, lebo náhodne som ešte hodil pohľad na bufet a vidím - už je otvorené ! Ešte som si stihol kúpiť veľkú teplú bagetu a vo vlaku som sa rozhodol poslať informačnú SMS majiteľke automatu, že som si vyhrkal ako zadosťučinenie iný druh tovaru.
Pre istotu zopakujem vyplývajúce poučenia:
1./ Dvakrát meraj a raz rež.
2./ Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže.
S prianím PF 2009 vám všetkým želám kľudné prežitie Nového roka a hlavne odteraz brojím proti hladu v krajinách tretieho sveta :-)
