Väčšina začala chatovať (rozumej chatovať, nie četovať) už v piatok 27.4.07. Doprava na Srňacie bola rôzna podľa gusta každého (rozumej chuti a nie meno Gusto). Bratia Muránski prišli dokonca na dvoch autách, zviezli aj iných Bratislavákov. Originálne to vyriešil Martin Marušic , ktorý neváhal vysadnúť v Ružomberku a odtiaľ sa pustil pešo cez hory s mapou v ruke, urobil si malú odbočku na vrchol Choča a zbehol až k chate - suma sumárum 7,5 hodiny pochodu. Choč z chaty pekne vidieť:
V piatok večer sa konala okrem iného vankúšová vojna a Bukvin spev sa ozýval doďaleka ešte o tretej ráno (podobne ako na splave Hrona). Ja som prišiel síce až v sobotu pred obedom, info je však zaručené. Všetko vybavovala inak Ivka Palugová , ktorá zabezpečila chatu:
Po príprave ingrediencií - zemiakov, mäsa, cibule a korenín sa Baránkovci pustili do varenia guľáša. Prvý pokus na otvorenom ohni skončil síce vzbĺknutím masti, ale navečer sme si už všetci pochutnávali na dobre rozvarenom mäsku vo vynikajúcom guľášiku (Viki Dahome, dodržali sme pomer mäso:cibuľa 1:1, môžeš ľutovať, že si neprišiel):
Potom sme si poniektorí zahrali šachy (ja som doniesol sľúbenú šachovnicu, podobne Martin, ktorý k figúrkam pribalil aj hodiny) a sledoval sa aj hokej (ale sme to tým Nórom nandali !). Družne sa začala zábava pri speve a gitarke, táto pokračovala ešte po zotmení, najviac sa zapájali Baránek a Bukva, ktorí vymýšľali rôzne slovenskie prostonárodnie, ale aj trampské a populárne piesne neostali skrátka:
Ja som išiel spať, keď mi došlo mlieko - áno, vážení, jediný som sa stránil alkoholu, takže som bol trocha čiernou ovcou, ale to tým pravidelným posilovaním a adekvátnou stravou. Hulákanie zvonka a neskôr aj z izieb doliehalo doďaleka podľa slov zúčastnených ale až do tretej ráno.
Prvý sa o ôsmej na napastovanú kľučku chytil Martin, po ňom aj hlavný gitarista Matúšik . Ten za odmenu poskákal po tejto spiacej bande:
Dali sme si raňajky z bohatých zásob, ktoré sa nezjedli večer, poniektorý dojedali ešte guľáš a rozbehli sa prípravy na odchod. Prevádzkárka Monika k nám bola celý čas prívetivá, obsluhovala umývačku riadu a trpela korektne naše úlety. Okolo 10.00 sme sa pobrali postupne autami do 7 km vzdialeného Kubína a odtiaľ už potom každý svojou cestou.
Ostatné fotky si pozrite tu (strpenie pri downloade).
Chata bola tradične dobrá, v peknom prostredí, tak čoskoro znova Do videnia !
