Možno sa oplatilo učiť ruštinu

V telke opäť beží známy večerníčkový seriál - Vlk a zajac alias No počkaj ! Naše deti pozerali už 12 dielov z celkovo 17 nakrútených. Vyvoláva v nich emócie silnejšie ako napr. poľský Macko Uško alebo český Bob a Bobek. Nie je to náhoda. Ide o jeden z najpopulárnejších, ak nie vôbec najlepší neamerický kreslený seriál všetkých dôb (konkurovať mu môžu len mnohodielne vysokorozpočtové Disneyovky americkej produkcie). Znova som pochopil, že za komančov povinnú ruštinu sa možno oplatilo učiť. Prečo ?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (24)

Žena mi dnes večer povedala, že seriál to je pekný, ale že nevie prečítať tie nápisy, ktoré sa v rozprávke sem-tam mihnú. Azbuke dnes ročníky, mladšie ako povedzme 1978, už vôbec nerozumejú. Pokiaľ sme sa my, skôr narodení, ešte učili priemerne od piateho ročníka ZŠ ruskú reč a písmo, po nežnej sa ruštinári dostali poriadne mimo kurz a preorientovávali sa masovo na druhú časť svojich aprobácií, poťažmo suplovali alebo začali vyučovať novovznikajúcu etiku a pod. Deti a študenti presedlali na neslovanské zahraničné jazyky, čo môžme dnes ohodnotiť ako prínosné, ale predsa ...

Osobne som nežnú zažil v tretej triede na gymnáziu, keď som sa už deviatym rokom (!) izučal po russky. Samozrejme, my, čo sme začali, sme tento jazyk dotiahli až do konca štvrtáku, novovznikajúce prvé triedy však šikovne nabiehali už na kombinácie A/N, A/F, prípadne N/F. V maturitnom ročníku sme už nemali ani my povinnú maturitu z ruštiny, osobne som aj ja spreferoval na maturách nemčinu,
polovica triedy však pre slabú znalosť západného jazyka predsa len z ruštiny skladala skúšky
dospelosti. Pred revolúciou to dokonca bolo popri slovenčine a väčšinou aj matematike právom a povinnosťou každého zväzáka !

Výsledok dnes ?
Podľa príkladu dnešného večera som si ja poľahky preložil v rozprávke No počkaj ! nápisy na stenách, ako "Muzej" alebo "Stenobitnoje oružje", atď. Mojej žene tie azbucké klikyhaky veľa nehovorili, a to je odo mňa mladšia len o 9 rokov. Doteraz som väčšinou prekladával známym a rodine pri sledovaní nemeckých televízií RTL alebo SAT 1 hlavne rôzne šou lebo kriminálky. Dnes to boli teda ruské nápisy v rozprávke :-)

Aby som bol objektívny, ani všetci, narodení skôr ako v roku 1978, nemusia ešte ruštinu a azbuku dobre ovládať. My sme mali na gymnáziu v štvrtej triede spolužiaka, ktorý bol jasný jazykový antitalent. Prepadal z nemčiny (profesorka ho nakoniec nechala prejsť so štvorkou, ale maturovať musel z ruštiny), a na ruštine tropil naozaj zaujímavé kúsky. Keď sa raz po chorobe vrátil do školy, tak sa neospravedlňoval "Tovariš učiteľnica, ja zabalel", ale "Izvenite, ja byl chor !" Inokedy viedol dialóg so spolužiačkou a miesto očakávaného "Podoždi" prehlásil "Poderži !", čo viedlo k výbuchu smiechu dokonca u samotnej ruštinárky.

K seriálu No počkaj! by sa dalo napísať tiež mnoho. Mńa zaujala story animátora Viačeslava Kotenočkina , ktorý dopadol v mocnom Rusku inak, ako by mnohí očakávali ...
Paradoxy ruského spôsobu vládnutia a myslenia však patria obsahovo už do iného článku.