Obaja pracovali v zdravotníctve. Skoro tri roky sa stretávali sporadicky na chodbách veľkej nemocnice. On začínal ako lekár po škole, chodieval zamyslený a vážny. Ona už niekoľko rokov ošetrovala pacientov na jednom z najťažších oddelení, napriek tomu sršala energiou a vedela sa rozdať v každej chvíli. Bol medzi nimi nemalý vekový rozdiel - o 8 rokov staršia žena hľadala však stále nenaplnenú lásku u mladších partnerov. Párkrát sa sklamala, žiadny jej vzťah nevydržal dlhšie ako 3 roky. Z prvého manželstva mala 2 dcéry, tie boli už odrastené. Jedna 15 a druhá dokonca 20-ročná. Z ďalšieho vzťahu pochádzala jej najmladšia dcéra, ktorá mala len 10 rokov (utešený rozostup 10-15-20). Dcéry s ňou zažili všetky jej lásky, trápenia, rozchody. Videli, že mama to má v živote ťažké, aby ich uživila a zároveň sa stále pretĺkali, žili predtým v niekoľkých mestách, kým sa nevrátili do rodného, krajského.
On stratil po škole všetky kontakty na kamarátov, medici sa po promócii rozbehli každý v inú stranu. Zamestnal sa v rodnom krajskom meste vo fakultnej nemocnici a predstavoval si, ako splní túžby rodičov o sporiadanom živote váženého lekára. Zatiaľ mu chýbala vážna známosť; tie školské, diskotékové vyprchali a stratili sa do zabudnutia. Venoval sa povolaniu, učil sa, chcel sa stať odborníkom. Rodičia mu kúpili malý byt, aby sa osamostatnil. Mal len málo nových kamarátov, aj preto, že neholdoval alkoholu ako väčšina iných v jeho veku. Rovesníci boli väčšinou poženení, kolegyne vydaté; otec mu radil, aby sa obzeral po sestričkách v nemocnici, ktoré sú ešte slobodné.
Stretli sa náhodou v bare. On si bol večer posedieť so známym a zdržal sa dlhšie. Ona prišla náhodne s partiou k susednému stolu; jej kolega sa opil a chcel ju baliť. Predišla trápnej situácii a zavolala k stolu jeho - známu tvár z chodieb nemocnice. Smiala, že vraj "pán doktor". Situácia sa uvoľnila, kolega na chvíľu skrotol. Rozprúdil sa rozhovor, naň nadviazal tanec, posedenie sa prešvihlo do skorých ranných hodín. Odprevadil ju až domov, ona mu dala svoje číslo na mobil, že vraj nech sa ešte ozve. Bolo im akosi ľahko na duši ...
Stretol ju o pár dní pri odchode z nemocnice. Čakali spolu na trolejbus, vystúpila s ním o zastávku ďalej, vraj domov sa práve neponáhľa. Sadli si do pohostinstva, on ju nahovoril, že jej ukáže byt ... Prvé dotyky, nesmelé a vlažné. Ona ako staršia pochopila, že ju ľúbi. Bolo treba omotať si ho okolo prsta, tak aby si to nerozmyslel, v tomto už mala pár skúseností za sebou. On stále veril na osudové stretnutie a túžil podrobiť sa jej. Netrvalo dlho a a ich vzťah zvážnieval. Povedala mu postupne všetko - aj o deťoch, aj o planých vzťahoch, aj o nešťastnom živote, o finančných problémoch, z ktorých sa stále nevie vymotať. Chcel jej pomáhať, rozhodli sa nečakane.
Jedného jesenného dňa sa k nemu nasťahovala aj s tromi dcérami z rodičovského bytu, kde musela robiť slúžku bratom a otcovi. Nevedeli sa toho dočkať. Prvé tri dni boli ako z rozprávky. Konečne niečo pre niekoho znamenal. Podal pomocnú ruku svojej láske, jej dcéram chcel nahradiť otca. Prepuklo to na štvrtý deň spoločného bývania ...
Spravila scénu, akú ešte nezažil. V robote sa príliš vyčerpala, čo s cholerickou povahou znamenalo hromy blesky doma. Nevedela si oddýchnuť a ísť ďalej. Z dobráčika sa v jej očiach stal papľuh, oplan, ktorý neurobil nákup, ktorý ju využíva, ktorému sa hodilo, že ona mu bude variť a robiť slúžku. To vraj mohla rovno ostať upratovať bratom. Navyše jej občas taktne vytýkal, že fajčí a ona bez toho nemohla byť. Peniaze jej tiež nedával všetky, čo ju rozhorčovalo, hoci neboli zosobášení.
Z náhodnej scény sa stali pravidelné hádky. On videl, že nezvláda situácie, že jej dcéry ho majú za úbožiaka a držali stránku mame, takže nemohol ani povedať svoj názor. Po nociach takmer nespával, riešil v mysli prudké zmeny nálad, náhle výbuchy jej zlosti. Takto si to neprestavoval. Pár chvíľ v spoločných objatiach úplne zaniklo v každodennom zhone a opakovaných nedorozumeniach v ich vzťahu. Požaloval sa aj rodičom, tí mu začali vytýkať nedobrú známosť, nevhodnú, neperspektívnu. V podstate mali pravdu. Ešte nemal deti a ona už nechcela mať. Pocit, že má konečne vážnu priateľku, bol vystriedaný častými sklamaniami. Občas prišla domov opitá, vtedy bolo aspoň veselo. Občas jej nevedel vyvrátiť hypotézu, že ju finančne využíva a inokedy ho nútila sedieť cez víkendy v podnikoch neskoro do ranných hodín bez toho, aby ju zaujímalo, či má o takú zábavu vôbec záujem. Bola ako víchor - nevyspytateľná a nezvládnuteľná. Zakaždým zabodla nôž do jeho srdca hlbšie a hlbšie, podvedome ho chcela zlomiť, ukázať mu, že ona ho naučila žiť. V pravde mu otvorila aspoň oči.
Medzičasom sa mu z práce stal koníček, úspešne zatestoval. Blížili sa povestné 3 roky ich vzťahu, o ktorých mu stále hovorila, že pre ňu sú kritické. Vraj ak ju podvedie, odíde od neho. Chvíľu o tom aj uvažoval, že by to mohol ukončiť takto. Lenže ona bola schopná ho dať zmlátiť kamarátmi s matnou minulosťou, ktorých mala až neúrekom. Predošlému sa to stalo - skončil so zlámanými rebrami v nemocnici, len tak tak, že prežil. Všetko mu porozprávala, tie historky sa stali už legendami v ich rohovoroch. Zásobovala ho večnými pravdami o tom, aké sú mladé baby lenivé, aké má šťastie, že spoznal ju, skúsenú a vetrami ošľahanú. On však mal svoje myslenie a časom vydedukoval svoje pravdy. Už videl očami skutočný svet, nežil v sne ako kedysi. Romantickú povahu vymyli reálne životné situácie, o ktoré sa mu postarala za tie tri roky.
Všetko sa to zomlelo strašne rýchlo. On odišiel pracovať do zahraničia, odkiaľ sa po 2 mesiacoch vrátil. Medzitým ich vzťah ochladol a prvý vážnejší konflikt bol zlomový. Odišla aj s dcérami naspäť k bratom a otcovi. Presýtila sa ho, pohár jeho trpezlivosti sa zas prelial cez okraje. Mali za sebou každý svoju dôležitú skúsenosť. On jej ešte pomohol, investoval medzitým do nej nemalé peniaze, aby sa nemala tak zle. Ešte pred odchodom od neho absolvovala čírou náhodou pohovor u psychológa, ktorý určil neobvyklú diagnózu: HRANIČNÝ SYNDRÓM.
HRANIČNÝ SYNDRÓM sa prejavuje mantinelizmom v správaní. Ten istý človek je v očiach "hraničiara" buď poloboh, ktorý ho môže spasiť, alebo ak sa nájde na ňom chyba, jedine chrapúň, oplan a najhorší na svete.
Všetko sa teda vyriešilo samé akoby mávnutím zázračného prútika. On sa vyslobodil spod jej nadvlády a uchopil svoj osud pevne do svojich rúk. Dodnes jej ostáva vďačný za to, že mu tak otvorila oči, na peripetie postupne zabudol a buduje si svoj život.
Ona si rýchlo našla ďalší patologický vzťah (ako inak, opäť s mladším partnerom), ktorý sa zdal na prvý pohľad rovnocennejší vzhľadom na to, že aj ten partner mal deti z prvého manželstva, fajčil a rád si vypil. Nezhodli sa. Po troch rokoch plných hádok a iskrenia odišla preč. Teraz hľadá šťastie ako operka v Anglicku, hoci už má ďaleko cez 40 rokov.
Občas mu pošle SMS, aká je nešťastná a ako jej len on rozumel. Usmeje sa a vie, že je to len jeden mantinel jej povahy. S otcovským odstupom a s vľúdnosťou v srdci rád sleduje jej ďalší osud.
