Nízka pôrodnosť na Slovensku

Kedysi, ešte pred 40-ročnou nadvládou "komančov" u nás hlavne viera ovplyvňovala postoj vtedajšej generácie k plodeniu detí. Akákoľvek antikoncepcia bola považovaná za vzoprenie sa bohu, preto neboli neobvyklé 10 a viacčlenné rodiny. Bola síce zvýšená chorobnosť a aj úmrtnosť v detskom veku (v tomto hľadisku už dnes patríme medzi vyspelé krajiny sveta), ale ak napr. z 12 novorodeniatok v rodine prežilo 8, stále to bohate stačilo na zvyšovanie počtu obyvateľov.

 Po februári ´48 sa spoločnosť vrhla v zmysle budovateľského zápalu opäť s vervou aj do plodenia novej, radostnejšej generácie. Nová generácia zas v 70-tych a 80-tych rokoch neváhala plodiť uvedomelé, tzv. "Husákove" deti, ktoré mali vyrastať do nasľubovaného obdobia prehodnocovania "starého" socializmu a vysnívaných reforiem.

 Až prišla "nežná". Prelomili sme železnú oponu, všetci sme pookriali a pustili sme sa s otáznikom v očiach do budovania krehkej demokracie. Otvorili sa nové možnosti, mnohých chytila podnikateľská sféra, mnohí sa pobrali skúšať šťastie na západ a všetci pochopili nové, pravicovejšie myslenie. Pečené holuby, tak sľubované už od povojnových časov, nepadali nikomu samé do úst, preto bolo treba začať myslieť súkromnejšie a niečo pre finančnú zábezpeku aj naozaj robiť. Triedna rovnosť ustúpila šikovnosti až špekulácii jednotlivcov, pochopili sme rýchlo trhové myslenie ... ale popri tom všetkom sme my, moderní ľudia zabudli na základné rodinné hodnoty - malé dieťa sa pomaly začalo stávať luxusom ako zahraničná dovolenka alebo auto.

 Tiež som prešiel podobným vývojom ako celá spoločnosť. V 80.rokoch pionier, na strednej škole prívrženec VPN, na vysokej začiatok kariéry lekára. Keď som pred necelými desiatimi rokmi nastúpil do zamestnania, bol som ešte niekoľko rokov tak rozčarovaný z nízkych výplat v zdravotníctve, že ma ani nenapadlo pomyslenie na zakladanie akejsi rodiny. Po rokoch peripetií som sa pobral na západ (ako dnes horda iných lekárov) a nebyť hlúpej, vtedy nešťastnej náhody, tak tam ostanem až doteraz. Zarábal by som 2000 Euro mesačne a svoju rodnú reč by som zapredal za strohé "šprechovanie".

 Keď ma ale neúprosný osud privial späť na Slovensko, otvorili sa mi oči a nachádzal som postupne aj iné hodnoty. Zbavil som sa nevhodnej a neperspektívnej známosti so staršou partnerkou, okrem bankoviek som za dôležité začal považovať aj slnko nad hlavou, uskromnil som svoje požiadavky a začal som pracovať v skvelom kolektíve 100 km od rodného mesta. Potom to už išlo akosi samo: radosť z dobre vykonanej práce v prajnom prostredí, osudová známosť, presťahovanie sa z veľkomesta do finančne menej náročného pohraničia a teraz aj prvý vlastný potomok - včera narodená dcérka Monika.

 Každý nájde šťastie v živote inde a za iných okolností. To je osud. Verím naň, lebo sám som dlho skúšal a hľadal, až som svoje životné šťastie našiel po strastiplnej anabáze scestných motívov tam, kde ho videli už aj moji rodičia a ich rodičia, atď. A každému, kto nie je presvedčene "zaťažený" na rodinné hodnoty, ponúkam k zhliadnutiu malú prezentáciu .

 S hrdosťou dodávam: SOM NESMIERNE RÁD, ŽE AJ JA SOM PRISPEL SVOJOU TROŠKOU K NÁRASTU POČTU SLOVENSKEJ POPULÁCIE.

 Ak sa aj Vy neviete rozhodnúť medzi kariérou a deťmi, pomyslite, čo nás prežije: Hodiny strávené stresujúcou prácou alebo vlastné deti ? Zvážte tak, aby sme už o 20 rokov nedopadli podľa prognózy veštice z televíznych Žochárovcov: 
Rok 2025. Prezidentom slovenskej republiky je Gejza Lakatoš. Svoj novoročný prejav adresuje členom víťaznej strany Rómska iniciatíva, ale aj pracujúcej bielej menšine ...