Zdravotne prospešné účinky kyslého mlieka sa spomínajú už v biblickom Starom zákone. V priebehu 20.storočia sa zhromaždilo viacero pozitívnych poznatkov, dokumentujúcich pôsobenie jogurtu a iných produktov mliečneho kvasenia na ľudské zdravie. Ilja Mečnikov už v roku 1907 publikoval svoje názory, že závislosť črevných mikroorganizmov na potravinách umožňuje prijať opatrenia, pomocou ktorých dôjde k modifikácii mikroflóry organizmu a k náhrade škodlivých mikroorganizmov za užitočné. Vyslovil tiež hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov je dôsledkom konzumácie kyslomliečnych produktov a v nich obsiahnutých mliečnych baktérií; táto teória je dnes všeobecne uznávaná.
Neustále vplyvy rôznych rizikových faktorov na organizmus a ich spolupôsobenie na rozvoj ochorení nás nabáda k vyhľadávaniu účinnejších a dostupných prostriedkov, pôsobiacich na zdravie jedinca. K takýmto prostriedkom môžme radiť aj potraviny s pridanými živými mikroorganizmami - PROBIOTIKÁ. Tieto dodávané v dostatočnom množstve dokázatelne prospešne ovplyvňujú hostitela a jeho zdravie. Vyvolávajú zdravotne prospešné účinky pomocou imunitnej regulácie, udržiavaním rovnováhy medzi prozápalovo a protizápalovo pôsobiacimi faktormi.
Aký je rozdiel medzi bežnými baktériami črevnej flóry a probiotikami ?
Intestinálna baktéria je dlhodobý obyvateľ tráviaceho traktu so schopnosťou žiť a množiť sa v ňom. Probiotikum je živá baktéria, ktorá v GIT-e zotrváva dočasne, vykoná prospešnú činnosť, ale nie je schopná dlhodobej kolonizácie. To je zároveň vysvetlením, prečo treba probiotiká užívať dlhodobo, aby bolo možné pozorovať ich pozitívny efekt.
PREBIOTIKÁ sú ďalej rastové faktory probiotík a termínom SYNBIOTIKÁ označujeme také potraviny, ktoré súčasne obsahujú probiotiká s prebiotikami.
PROBIOTIKÁ sa pridávajú do tzv. funkčných potravín. Čisté kultúry sa môžu aplikovať aj vo forme kapsúl, tabliet alebo sirupov. probiotiká sa musia konzumovať v potravinovom nosiči, ktorý im umožní prežiť prechod medzi žalúdkom a účinkami žlče, aby mohli uplatniť svoje pozitívne pôsobenie v tenkom a hrubom čreve. Rôzne suplementy, prítomné na trhu, sú určené jednak pre zdravých ľudí, jednak pre postihnutých s rôznymi zdravotnými problémami. ich liečebný účinok je dokonca príčinou označenia "probiotické lieky", či v širšej skupine ako nutraceutiká. K najčastejším produktom patria niektoré ušľachtilé baktérie mliečneho kvasenia - bifidobaktérie a laktobacily.
Zvyšuje sa počet experimentov a štúdií, dokumentujúcich profylaktický a terapeutický účinok pri stavoch ako sú hnačky, laktózová intolerancia, atopický ekzém, zápaly čreva, hypercholesterolémia a nádorové ochorenia. Probiotiká nadobúdajú novú dimenziu, ktorá sa odráža v jej neustálom rozvoji. Nielen sa potvrdzujú ich účinky, ale postupne sa získavajú informácie o mechanizme ich účinku na molekulovej a bunkovej úrovni.
Gastrointestinálny trakt a imunitný systém
GIT je dynamický integrovaný systém, ktorého bežnými komenzálmi sú rozličné druhy baktérií. nepatogénne črevné baktérie, okupujúce črevnú plochu, poskytujú organizmu prvú líniu obraný sliznice. priamo bránia pred kolonizáciou patogénnych kmeňov a ovplyvňujú nás aj svojimi produktami. Ľudské črevo obsahuje viac ako 1014 takýchto buniek na gram obsahu, ktoré patria k vyše 600 bakteriálnym druhom. Žalúdok a horná časť tenkého čreva obsahujú pomerne málo baktérií /103-5 na gram obsahu/, príčinou je nízke pH a rýchla pasáž. Dolná časť tenkého čreva obsahuje už 108 baktérií a v hrubom čreve je ich až 1012 na gram obsahu. Črevné baktérie, sliznica a lymfatické tkanivo vedú medzi sebou neustály "trialóg", ktorý prebieha na rozsiahlej ploche 250-350 štvorcových metrov. Funkčná porucha jednej z týchto zložiek má za následok nedostatočnú obranu a nedostatočnú imunologickú toleranciu, vyúsťujúce do osídlenia patogénnymi mikroorganizmami alebo naopak do prehnanej imunitnej odpovede na potravinové antigény.
Probiotický efekt je závislý aj na veku jedinca. Proces osídľovania GIT-u baktériami sa začína narodením, potom kontaktom pri dojčení, bežnej starostlivosti a neskôr prechodom na potravinové články. Existujú dôkazy, že zloženie mikroflóry má význam na fyziologický vývoj celého organizmu hlavne v detstve. V starobe sa mikroorganizmy stávajú menej stabilné a ich zloženie sa mení v neprospech tých priaznivých.
Účinky probiotík
V metabolizme skvasujú cukry na kyselinu mliečnu, maslovú, octovú, produkujú vitamín K, dekonjugujú žlčové kyseliny. Dôležitá je aj produkcia bakteriocínov, ktoré majú antibiotické vlastnosti. Snáď najdôležitejším je priaznivý imunomodulačný účinok. V súhrne: DOKÁZANÉ ÚČINKY: ovplyvnenie prejavov laktózovej intolerancie, skrátenie trvania hnačky a jej prevenciu, imunomodulačný účinok, redukcia bakteriálnych enzýmov, redukcia črevných infekcií. POTENCIÁLNE ÚČINKY: zníženie koncentrácie LDL-cholesterolu, vytesnenie enteropatogénov v čreve, prevencia rakoviny, prevencia alergií, prevencia a liečba zápalových, tiež nádorových chorôb čreva.
Štúdie s probiotickými baktériami poukazujú na to, že vybrané kmene majú priaznivý potenciál na ľudské zdravie. Zaradenie probiotík do denného stravovacieho režimu je vhodným krokom tak u pacientov, ako aj u zdravej populácie.
Prebraté a upravené z MEDICÍNSKEHO MONITORA 1/2006.
