Ako sme naleteli podvodníkom

V októbri 2006 sme sa dočítali na pútačoch, že v susednom okresnom meste sa koná kasting detskej modelingovej agentúry Miro Models Agence. V sobotu sa v hale kultúrneho domu zhŕklo okolo 40 rodičov s deťmi, kde sa konalo stretnutie s predstaviteľmi agentúry. Všetkých nás uvítal distingvovaný pán s náušničkou a veľmi obšírne nám vysvetlil fungovanie ich firmy. Stručne to zhrniem: Firma robí nábory v rôznych mestách Slovenska a hľadá fotogenické deti, ktoré by mohla prezentovať na reklamných a modelingových akciách, pri troche šťastia sa poniektorým ujde vraj aj angažmá vo filme. Aby boli medové motúzy dobre ponaťahované, v druhej časti prejavu po otázkach rodičov prisľubuje predstaviteľ firmy minimálne dve modelingové prehliadky do roka, kedy deťom ostáva značkové oblečenie, ktoré na prehliadkach budú prezentovať, čím sa náklady rodičov pri podpise zmluvy majú vlastne materiálne vrátiť, ak náhodou niekomu nestačí vlastná reklama a detská radosť.

 Asi polovica rodičov javí záujem a dávajú trom prestaviteľom firmy na čele s náušničkovým pánom zálohu 100 korún, pričom dieťa je hneď zosnímané na kameru minútovým záberom s vlastným kódom v ruke. Pán zaručuje diskrétnosť záberov a sľubuje, že do stredy firma vyberie niekoľko najkrajších detí, s ktorými potom opäť v kulturáku budú podpísané zmluvy za nafotenia profesionálnych prezentačných fotografií.
Priznám sa, našu 6-ročnú Kristínku a 5-ročného Jurka sme prihlásili dobrovoľne, boli sme na nich trocha hrdí, že snáď už ako maličkí niečo veľké zažijú a že im na to ostanú pekné spomienky.

 O to viac sme sa tešili, keď nám v utorok telefonicky oznámili, že obe naše deti boli vybrané a je len na nás, či v stredu budeme súhlasiť s podpismi zmlúv. Tak sme prišli v stredu aj s pekne oblečenými deťmi na fotenie. Poniektorí rodičia zo soboty si prišli len po vrátenie zálohy, ale päť rodičovských párov sa rozhodlo ísť do finále, pričom dve rodiny sme umiestnili pred fotografku až po dve deti. Konkrétne našich - Kristínku a Jurka - fotila špecialistka dokopy až 45 minút, spravila okolo 60 záberov, ani sme nevedeli, že deti budú tak dobre spolupracovať. Celí ohúrení sme podpísali s agentúrou zmluvy. Čiastka znela 2500,- Sk na dieťa, nám dali zľavu, nakoľko pri páriku pýtali dokopy "len" 4000,- Sk. Sľúbené dve akcie do roka sa mali konať v našom sprievode počas víkendov, pričom ubytovanie vraj hradí firma, aj náklady spojené s modelingovými vystúpeniami. Vraj budeme všetci nadmieru spokojní.

 Potiaľto by to bolo kóšer, trocha ma len zarážalo, že priamo v zmluve sa konkrétne o tých dvoch podujatiach do roka nehovorilo nič, stálo tam len, že firma sa "zaväzuje reprezentovať prezentovanú osobu počas obdobia jedného roka v činnostiach rôzneho druhu v reklamných a módnych prehliadkach a reklamných klipoch." Zaviazali sa tiež "umiestniť do 14 dní 5 fotografií prezentovaných osôb na svojej internetovej stránke " a dokonca nám umožnili zakúpiť si za 400,- Sk CD so všetkými nafotenými zábermi oboch detí (do dvoch týždňov som CD preberal na dobierku).

 Už v januári mi ale v hlave začalo vŕtať, prečo práve naše deti nevolali za zimnú sezónu na žiadnu akciu, tak som sa rozhodol prieskumne zavolať na zvolenské číslo do sídla firmy. Ozvalo sa len HALALI. Hneď som kontaktoval známu, ktorá podpísala tiež zmluvu pre dospievajúcu dcéru a tá poslala doporučený list na ich adresu. Vo februári sa list vrátil neprebratý nazad. To som bol už rozhodnutý konať. Napísal som do spravodajstva Markízy mail, aby zašli so štábom do Zvolena a po spomínanej firme našli v ich sídle nejaké informácie. Snáď tomu medializácia pomôže. Lenže Markíza, zavalená týranými psami a útokmi medveďov, nereagovala ani na tretí mail.

 V marci sa ale ľady pohli. Dostal som sa na týždňovú dovolenku, ktorú som potreboval stráviť v rodnej Banskej Bystrici. Spojil som príjemné s užitočným a tak som navštívil osobne aj neďaleký Zvolen. V sídle firmy som našiel len zamknuté zamrežované dvere, ale nechal som svoj kontakt v schránke majiteľa objektu. Ten ma ešte večer kontaktoval a dal mi číslo na šéfa firmy, istého pána Miroslava Matúšku. Jeho meno veru figurovalo na všetkých zmluvách ako zástupcu firmy a dole vpravo trónil jeho podpis. Volal som mu, ale spomínaný šéf firmy sa robil, že dosť dobre nechápe, čo sa vlastne informujem. Pritvrdil som, cez T-mobile Assistenta som si zistil jeho adresu na Sliači a druhý deň som ho navštívil.

 Na moje prekvapenie, otvoril mi akýsi chlapík s krivými zubami, ktorý ale dobre reagoval na zmluvy s menom firmy. Potvrdil mi, že bol do januára vedúcim Miro Models Agence a pozval ma ajdo bytu, kde varil obed jeho švagor a zo spálne vykrikoval jeho psychicky chorý otec. O chvíľu prišla aj jeho žena a tá mi všetko vysvetlila. Pán Matúška sa ako simplexná osoba nechal nahovoriť istou pani Marcelou Gašparovou zo Zvolena na založenie firmy, táto mu vybavila aj živnosť, ktorú on podpísal a začala konať aj so spoločníkmi v jeho mene. Od 1.6.2006 organizovala kastingy v rôznych mestách a dokonca falšovala jeho podpis na zmluvách. On totiž podpis nepoznával. Hoci o firme vedel, celý čas bol doma, staral sa o chorých rodičov a žil len z opatrovateľského príspevku. Za pol roka fungovania firmy mu pani Gašparová dala len okolo 2300 korún ako nálepku na oči, keď sa príležitostne stretli; jemu sa to vraj nezdalo podozrivé. Spomenul aj pána Daniela Heneša, ktorý pracuje v pizzérii vo Zvolene a nosí v uchu náušničku, to bol vraj menežér a tiež sa zúčastňoval niektorých kastingov. O vybratých peniazoch od rodičov nemal pán Miroslav M. ani páru. V januári jeho žena zrušila firmu, lebo jej bolo jasné, že on nie je žiadny poriadny majiteľ a že niečo nekalé sa deje v jeho mene. Zašiel som s ním preto na obvodný okrsok polície v Sliači, kde spísali zápisnicu o priestupku, lebo vraj falšovanie podpisu nie je ešte trestný čin. Celá zápisnica bude postúpená aj k nám do Tvrdošína, lebo tam sa udiala skutková podstata veci.

 Aj policajti pochopili, že pán Matúška figuruje v celej kauze ako tzv. "biely kôň"; mne len odporučili, aby sme sa postihnutí rodičia dali dokopy a keď škoda presiahne 8000 korún, bude sa to kvalifikovať ako trestný čin. Chcel som využiť čas na dovolenke a ešte v ten večer som zašiel do zvolenskej pizzérie Piccolo, kde pán Heneš údajne pracuje. Veru veľké bolo jeho udivenie, keď som mu večer ukázal zmluvu a objasnil som mu zistené fakty. Pýtal som od neho súčasné sídlo firmy, pretože od p. Matúšku som vedel, že pred týždňom videl vo Zvolene pútač o prebiehajúcom kastingu - firma teda fungovala akosi z podpolia ďalej. Vyhováral sa, že zatiaľ priestory nemajú a dal mi kontakt na pani Gašparovú osobne. Tej som hneď zavolal. Samozrejme sa vykrúcala ako had na pekáči a snažila sa ma uzemniť tým, že zmluvy podpisoval Matúška a ona len viedla inú firmu, sídliacu s Miro Models Agence v jednej miestnosti a že teraz je v dlhoch. Nuž nič, Heneša som dotlačil aspoň k tomu, že sa mi aj s náušničkou v uchu do dvoch týždňov ozve, lebo inak Orava začne konať.

 Na dôvažok sa mi ešte v ten večer ozval majiteľ objektu, kde firma do januára sídlila. Chcel vedieť čo som zistil, lebo mu dlhujú za nájomné a elektriku. Keď som mu situáciu priblížil, povedal mi, že mi umožní nahliadnuť do šanónov, ktoré nechali v miestnosti po zrušení firmy. Na druhý deň mi otvoril trinástu komnatu a tam sa na zemi povaľovalo množstvo šanónov so zmluvami aj s faktúrami za služby. Odpísal som si adresy a telefónne čísla na rodičov z Dolného Kubína a Tvrdošína, viac sa nedalo spraviť, lebo celkovo tam figurovalo okolo 350 zmlúv od všetkých detí, ktoré sú k videniu aj na internetovej stránke bývalej firmy. Majiteľ mi potvrdil, že okolo novembra - teda v čase keď sa Matúška náhodou oženil a otvorili sa mu oči - odišla pani Gašparová so svojou firmou z miestnosti, agentúra prestala platiť nájomné a že potom až v januári prišiel Matúška aj so ženou firmu zrušiť. Sám neveril, že pani Gašparová, bytom Zvolen - Sekier bola taká podvodníčka. Sľúbil mi, že miestnosť sprístupní až polícii, keď sa budú zaujímať o firmu ohľadom daňových únikov alebo iných trestných skutkov.

 Po návrate do Trstenej som kontaktoval ostatných rodičov a všetci mi potvrdili, že na žiadnom modelingovom podujatí ešte neboli, Kubínčania dokonca spisovali zmluvy už v júli 2006 ... a nič. Začal som spolupracovať s otcom jedného z prezentovaných chlapcov, pánom T., ktorý je náhodou policajtom v našom meste. V niekoľkohodinovom rozhovore, kedy som mu sprístupnil zistené fakty, mi povedal. že skutkové dokazovanie tu bude veľmi obtiažne. Jednak zmluva je písaná dosť opatrne a ešte stále neuplynul rok od podpisu zmlúv. Všetko sa dá vraj ale zahlásiť oddeleniu organizovaného zločinu, kde by mohli už po pani Gašparovej a jej poľskom priateľovi pátrať, v každom prípade že ale nepochodíme trestným oznámením na bežnej polícii. Najhoršie je na tom toho času pán Matúška, ktorému sa čoskoro zosype na hlavu celá jeho zodpovednosť ako majiteľovi živnosti, lebo sa blížia termíny daňových priznaní. Aby však polícia nešla po tejto dopredu narafičenej falošnej stope, ideme pokračovať spoločne v konaní a budeme informovať príslušné miesta, ktoré by mohli jadro celej záležitosti správne rozlúsknuť.

 RESUMÉ: Peniažky nám už zrejme nikto nevráti, nahrabaný obnos 650.000,- korún zas nie je ale taký veľký, aby polícia zakročila okamžite, zodpovední možno medzičasom zmiznú z republiky a pán Matúška ako "biely kôň" 
bude musieť čeliť súdnym poťahovačkám. Dovtedy však budeme pichať do osieho hniezda, 
až nečistý hmyz niekoho poštípe a potom možno spravodlivosť nájde svoje zadosťučinenie.