Ako sme naleteli podvodníkom II.

Minule som končil so zaťatou päsťou, že my, poškodení rodičia, budeme pichať do osieho hniezda. Nuž, spoločne s pánom T. z nášho mesta sa nám asi do týždňa podarilo zistiť voľne prístupné výpisy zo živnostenských listov zúčastnených členov spoločnosti Miro Models Agence a tiež spísať rozsiahlejší list s upozornením na podvodné konanie účastníkov spoločnosti za účelom vymáhania finančného obnosu od naivných rodičov nevinných detí. Priznám sa, len naivita nás - okolo 350 rodičovských párov - mohla viesť k poskytnutiu žiadanej sumy na pseudokastingoch po celom Slovensku. Aspoň ja som si to už plne uvedomil.

 List, ktorí sme pracne spísali, niesol všetky legálne zistené údaje (mená, tel.čísla, adresy), upozornenia na protiprávne kroky za účelom obohacovania sa, zoznam poškodených rodičov z niekoľkých miest, odkaz na bývalé sídlo firmy MMAgence, kde sa nachádzajú úplné šanóny z konania firmy v roku 2006, vykreslili sme v ňom zastreté skutočnosti a súvislosti a poukázali sme na spoločenskú nevhodnosť až nebezpečie ďalšieho konania hlavných aktérov. List smeroval aj s bohatou prílohovou časťou na Okresnú prokuratúru do Zvolena. Ako sme aj s pánom T. (ktorý je mimochodom sám policajtom v našom meste) predpokladali, prokuratúra ma do mesiaca informovala o postúpení celej záležitosti na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Zvolene, úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie 
skráteného vyšetrovania, a to presne 3.5.07. 

 Lenže (pamodaj šťastia, lavička), tam list asi len nejaký "kompetentný" príslušník otvoril, zbežne 
prehliadol a svojim neotrasiteľným úsudkom rozhodol tak, že dňa 17.5.2007 už "na základe 
zistenia z listinných podkladov" predmetné oznámenie ako vecne a miestne príslušné služobnému obvodu v Dolnom Kubíne postúpil opäť naspäť k nám na Oravu. Darmo sme v liste zdôrazňovali, že podvodná 
činnosť firmy sa páchala na celom území Slovenska, že sídlo firmy aj adresy hlavných aktérov 
nesú honosné meno mesta Zvolen - jednoducho tieto údaje neboli rozhodujúce. Chýbalo asi 
málo - všetkých 700 podpisov všetkých rodičov, ktoré som trocha pozabudol vo voľnom čase 
zozbierať. A keďže, ja, sťažovateľ som z Oravy - šup s tým späť na Oravu. Nuž a z Kubína sa 
neozýva úplne nikto, takže platí staré známe: Povedz psovi, pes chvostovi a urob si sám.

 Opäť som teda vlastnoiniciatívne zavolal hlavný mozog akcie - pani Gašparovú. Tá už mala pripravenú
trocha ucelenejšiu verziu, keď som jej oznámil svoje trestné podanie. Nerozpakovala sa prezradiť meno údajne ešte väčšej ryby - pána Treseleho, pôvodom Poliaka, ktorý finančne akciu v júni 2006 rozbehol, bol dokonca taký štedrý, že bielemu koňovi pánu Matuškovi zaplatil živnostenský list na - čuduj sa svete - presne tie isté živnosti, ktoré mala zapísané v tom čase aktívne aj samotná pani Gašparová. Tá sa ale konateľsva firmy nechopila z pochopiteľných dôvodov - neverila sama veľmi úspešnosti projektu s detskými modelmi, nuž a biely koník - simplexný pán Matuška, ktorý navyše poškuľoval v tom čase naivne po jej sestre - bude vhodným predvojom a jeho meno sa predsa lepšie bude vynímať na zmluvách. Aj Miro Models znie lepšie ako Marcela Models. Zaujímavé je, že Matuška má živnosť aj na prevádzkovanie web stránok, hoci pochybujem, že vie do hodiny zapnúť bežný komp (osobne som sa s ním stretol, ako to popisujem v čitateľsky úspešnej I.-ke).

 Smola sa nalepila všetkým aktérom na päty po tom, čo koncom roka "žralok" Tresele, mimochodom stíhaný aj poľskou políciou, ušiel so zarobenými peniazmi späť do Poľska (home, sweet home) a oni ostali s nevyplatenými províziami doma. P. Daniel Heneš (ktorý osobne odo mňa peniaze na kastingu preberal) tvrdil ešte v marci, že peniaze mu dĺži Gašparová, tá tvrdí, že Tresele ušiel so všetkým a že za to môže Matuška, lebo ho splnomocnil. Nuž a preľaknutý Heneš sa spamätal a o necelé dva týždne ma informoval, že má svedka - sekretárku firmy, ktorá potvrdí, že peniaze každomesačne vyplácal Matuška osobne. Ten však stále simplexne tvrdí, že on bol rád, ak mu dali nejakú stovku a keď ho stretli, tak ho len všetci potľapkávali, že je pán konateľ a ako taký si tých pár stovák zaslúži. (Neviem, ja by som bol náročnejší).

 Koník-nekoník, ak sa do toho oprú daňováci za daňové podlžnosti a pôjdu si za svojim dôslednejšie ako policajti vo Zvolene, ktorí sa zrejme pochechtávali nad akýmsi "Upozornením na možnú protiprávnu činnosť firmy MMAgence", tak pán Matuška bude musieť zo svojho opatrovateľského príjmu
(stará sa o starých a chorých rodičov) vytasiť zopár sto tisíc na dane. Ale silne pochybujem, lebo aj na daňovom sú zavalení státisícmi daňových priznaní a snažia sa hlavne, aby im neunikli milióny až miliardy napr. na nafte zamenenej za oleje.

 Medzičasom sa oficiálna webová stránka firmy vytratila z dostupnosti webových prehliadačov (p. Gašparová pomaly hladí stopy, zrejme predsa len Tresele utrúsil pár percent pred odchodom zo štátu aj ostatným aktivistom, ktorí musia ostať na Slovensku čeliť takým vrtákom, ako som ja). Takže stránkychtivý čitateľ je ochudobnený o zážitok vyše 350 detských postavičiek, ktorých fotky boli len s iniciálami priezvisk prezentované na webe podľa zmluvy ešte počas vyjdenia I.-ky v marci. Našiel som v zmluve klauzulu, že firma môže manipulovať s webovou stránkou podľa svojho rozhodnutia, takže ju vlastne mohla aj zrušiť. Zvláštne je len, že od decembra, keď Matúškova predsa len mierne inteligentnejšia novomanželka zamkla beztak prázdne sídlo firmy, už oficiálne konateľ nemal nič urobiť - ale pán Matuška ani len netuší, čo sa deje, mlčky sleduje len občas nalepené plagáty o pripravovaných kastingoch v okolí Zvolena, pretože Heneš a Gašparová sa z podpolia nemienia výnosného džobu stále vzdať. Oficiálne sú však v dlhoch, aspoň to tvrdia mne do telefónu.

 ZÁVER ?
 Ponechávam trocha otvorený v štýle možného príchodu III.-ky (vraj sa to osvedčuje aj v Hollywoode).
Keď kocúr drieme, myši majú párty. Tým kocúrom môže byť napr. naša "pružná" polícia a myšami tí malí ľudkovia z nášho okolia, ktorí hľadajú všemožné spôsoby, ako uživiť seba a rodinu čo najpriechodnejším spôsobom. A keď sú dvierka do komôrky trvalo poodchýlené, ba skôr dokorán otvorené - prečo si nerobiť párty pravidelene. Vždy sa nájde niekto, kto žobrákovi, alebo pouličnému klaunovi utrúsi pár mincí do klobúka za čas strávený s umelohmotným červeným nosom. A keď sa na to ide prezieravejšie, dá sa to robiť napr. s náušničkou v uchu, natierať medové fúzy naivným rodinkám je totiž lukratívnejšie ako harmonikárčiť kdesi pri morovom stĺpe na námestí. Zatiaľčo ten klaun aspoň rozdáva úsmevy a deťom radosť, bývalý čipandejls tanečník s náušničkou v uchu a klamstvom v ústach len ďalej podlo podlieza so svojimi kumpánmi zákony a zanecháva za sebou pamiatku v detských hlávkach, že život neprinesie vždy sľubovaný cukrík za vynaloženú snahu. Ale deti našťastie rýchlo zabúdajú, to len ja akosi nechcem ...