Začiatočníci by si mali uvedomiť, že aj menšie váhy su optimálne a požadovanú partiu možno správne odtrénovať s koncentráciou na techniku a nie velmi rýchle opakovania. To platí hlavne pre chrbát. Miesto ťažkých mŕtvych ťahov odporúčam prvé 3 mesiace zaradiť kvalitne prevedené hyperextenzie v pocte 4-5 krát 8-10 opakovaní. Keď svalstvo zosilnie a ustúpia svalovice, možno zaradiť aj mŕtvy ťah. Pri tomto cviku je však hodne zaťažená drieková chrbtica a aj bedrové kĺby. Treba sa poznať a prvý rok vôbec nie je potrebné prekročiť váhu záťaže 100 kg. Ja to cvičím v tretej sérii so stovkou už druhý rok a napredujem objemovo ďalej celkom primerane /pri kvalitnej strave s vysokým zastúpením proteínov/.
Druhý cvik v poradí nebezpečia pra chrbticu predstavujú príťahy velkej činky k pásu v predklone. Toto vyžaduje pomerne dobre vyvinutú lumbálnu oblasť svalstva chrbta, aby sme príťahmi nepreťažili stavce, ktoré musia byť svalovým korzetom dobre stabilizované počas celého cviku. Je jasné, že ak robím mŕtvy ťah so 100 kg, na príťahy neprekročím 70 kg, nakolko aj keby som mal hornú časť chrbta neviem ako mohutnú /treba dbať aj na symetriu/, driek je potom najslabšie ohnivko. Lepšie je zaradiť príťahy na kladke k pásu, kde sediaca poloha umožňuje stabilnejšie vykonávanie cviku. Práve tu urobil chybu spomínaný kolega. Naložil si na obojručnú činku asi 90 kg, dva krát pritiahol k pásu v predklone a platnička rezignovala . . .
Keď sa to už stane, treba ísť za neurológom, ten môže zvyčajne odporučiť CT a tam sa uvidí, či je platnička vyhreznutá, ktorým smerom a či tlačí na korene miešnych nervov. Nasleduje rehabilitácia v podobe kludu a neskôr cvikov s velkou loptou, odporúčanou na tieto problémy. Samozrejme, hexenšús môžme nalapať aj pri relatívne jednoduchom zohýbaní sa, čo je hlavne u ektomorfov alebo naopak velmi obéznych jedincov v staršom veku dosť časté. Tam už ale zohrávajú svoju úlohu aj rokmi pestované degeneratívne zmeny stavcov a platničiek /sedavé zamestnanie bez pohybu alebo jednostranne prevádzaná dlhoročná ťažká práca, tiež nevhodný šport/. Chrbtice dlhoročných kulturistov, ktorí stále pri cvičení mysleli mozgom, nie železom, sú kupodivu vo velmi dobrom stave, pekne fixované okolitým svalstvom.
Preto platí staré známe: Všetkého s mierou, ani v športe sa nie je kam ponáhlať. To sme sa nakoniec presvedčili aj pri dopingových aférach aj našich športovcov. A propo velmi by ma zaujímalo, kde sa taká pravda skrýva v prípade tenistu Becka, keď tak plakal na tlačovke. Rád si prečítam v odkazoch.
