Prvými ťahmi 1. e4 e5 sú charakterizované tzv. otvorené hry.
Najčastejšie hrávaným druhým ťahom bieleho býva prirodzený vývoj kráľovského jazdca 2. Jf3. A tu môže čierny siahnuť do pokladnice možností druhého ťahu a vytasiť klenot nejasnej hodnoty - ťah 2... f5?! Tým vzniká LOTYŠSKÝ GAMBIT.
Hlavné pokračovanie spočíva v postupe 3. Jxe5 Df6! a v ďalšom a./ 4. Jc4 fxe4 5. Jc3 Dg6 (horšie je 5... De6 6. d3! s prevahou bieleho) 6. d3 Sb4 a nádeje má väčšie biela strana; alebo b./ 4. d4 d6 5. Jc4 fxe4 6. Jc3 Dg6. Nimcovič hrával aj c./ 4. d4 d6 5. Jc4 fxe4 6. Je3 c6 7. Sc4! d5 8. Sb3 s lepšou hrou (viď diagram):
Motívom čierneho v Lotyšskom gambite môže byť lákanie súpera k útoku na kráľa, čo končieva pri dobrej obrane čiernej strany fiaskom. Príklad takto spackanej partie prinášam v hlavnej variante hry.
Vedľajšie varianty hry sú:
a./ 3. d4 fxe4 4. Jxe5 Jf6 s dobrou pozíciou čierneho
b./ 3. Sc4 fxe4 4. Jxe5 d5 s možným ďalším 5. Dh5+ g6 6. Jxg6 Jf6 7. De5+ Se7 8. Sb5+! c6 9. Jxe7 Dxe7 10. Dxe7 Kxe7 a biely stojí len nepatrne lepšie, za pešiaka má čierny aktívnu pozíciu
c./ 3. exf5 e4 - prijatie gambitu s možným ďalším 4. Je5 Jf6 5. Se2! s plánom 6. Sh5+ s aktívnou pozíciou bieleho
Ako som už spomínal v úvode článku, šachoví teoretici zavrhli tento gambit už opakovane a napriek tomu ho zakaždým nejaký odvážlivec oživí. Možno ho skúšať v bleskovkách na prekvapenie, vo vážnych turnajoch však uplatnenie nenájde.
