Úvodník 1. e4 e5 2. Jf3 Jc6 môžeme považovať za jeden z najčastejšie hrávaných na celom svete; určuje otvorené typy hier, kedy môže partia prejsť do veľmi dobre preskúmaných vôd talianskej alebo španielskej hry po vývine kráľovského strelca na pole c4 alebo b5 v treťom ťahu bieleho. V roku 1824 však v korešpondenčnom zápase medzi Edinburghom a Londýnom použili za biele škótski šachisti zaujímavú novinku 3. d4 a zvíťazili ! Preto nesie toto otvorenie názov šKÓTSKA HRA.
Vyše 150 rokov bola považovaná škótska hra za veľmi mierumilovné otvorenie, v ktorom čierny ľahko vyrovná hru. V polovici 80. rokov 20. storočia sa však opäť ocitla v strede záujmu teoretikov a začala byť hrávaná na najvyššej úrovni v partiách popredných svetových veľmajstrov. V roku 1990 ho použil v zápase o majstra svete aj Garry Kasparov proti Anatolijovi Karpovovi a jednu partiu s ňou remizoval a ďalšiu vyhral ! Od tej doby predbehla v popularite hrávanosti tretieho ťahu za biele aj taliansku hru.
Prakticky absolútne všetky pokračovania rátajú s braním bieleho d-pešiaka a preto je tretí ťah čierneho uniformný 3... exd4. Čokoľvek iné by viedlo k prílišnému oslabeniu pozície čiernych a výraznej prevahe bieleho v strede šachovnice.
V štvrtom ťahu sa biely rozhoduje medzi málo hrávanými gambitmi - škótskym gambitom, vznikajúcim po 4. Sc4 alebo Göringovým gambitom s 4. c3 - a najrovnejšou hrou po prirodzenom 4. Jxd4.
Biely obsadzuje stred a začína sa figúrový boj. O smerovaní hry rozhoduje čierny v svojom štvrtom ťahu. Hra je potom rôznorodá, často dochádza k opačným rošádam a spletitým taktickým zápletkám.
Podľa štvrtého ťahu čierneho rozlišujeme nasledovné varianty:
A./ 4... Jge7 je málohodnotné pokračovanie, ktoré môže skončiť rýchlou prehrou čierneho po kombinácii 5. Jc3 g6? 6. Sg5 Sg7 7. Jd5! Sxd4 8. Dxd4! Jxd4 9. Jf6+ Kf8 10. Sh6++ (viď diagram matovej pozície):
B./ Steinitzova varianta s 4... Dh4
Ide o odvážny ťah, po ktorom čierny síce môže získať pešiaka, ale jeho dáma je až príliš zatúlaná. Biely má dobré odpovede:
b1./ 5. Jf3 Dxe4+ 6. Se2;
b2./ 5. Jb5 Sb4+ 6. Sd2 Dxe4+ 7. Se2 Kd8 8. 0-0 s výbornou kompenzáciou za pešiaka (viď ďalší diagram):
b3./ 5. Jc3 Sb4 6. Se2 Sxc3+ 7. bxc3 Jf6 8. 0-0 s dobrou pozíciou bielych
C./ 4... Sb4+
Týmto ťahom prakticky čierny bráni vývinu dámskeho jazdca Jb1-c3 (zdvojenie pešiakov po výmene ľahkých figúr by potom bolo slabinou dámskeho krídla bielych) a po prirodzenom 5. c3 čierny strelec ľahko ustúpi buď c1./ 5... Se7 6. Sc4 s aktívnejšou pozíciou bieleho alebo c2./ 5... Sc5, kde čierny bojuje o vyrovnanie.
D./ 4... Df6
Ide o málo odporúčanú variantu, v ktorej má biely možnosti :
d1./ 5. Jb3;
d2./ 5. Jb5 Sc5 6. De2 Sb6 7. J1c3 Jge7 8. Se3 Sa5! 9. 0-0-0 a6! s protihrou (viď diagram):
Zaujímavé je aj ďalšie pokračovanie tejto varianty: 10. Jd5! Jxd5 11. exd5 axb5 12. Sg5+ De5 13. dxc6 Dxe2 14. cxd7+ Sxd7 15. Sxe2 Sc6 16. f3 0-0 s vyrovnaním pozície a prechodom do taktizovania strednej hry za neúčasti dám a jazdcov (viď ďalší diagram):
d3./ 5. Se3 Sc5 prechádza do varianty 4... Sc5 (uvedenej nižšie);
d4./ 5. Jxc6 dxc6 6. Sd3 s dobrou perspektívou bieleho.
E./ 4... Sc5
Ide o najčastejšie hrávanú variantu, v ktorej má biely ďalšie možnosti:
e1./ 5. Se3 Df6 6. c3 - príklad takejto partie, kde čierny ďalej nepoznal dobre teóriu si pozrite v partii č. 1
e2./ 5. Jxc6 Df6 - táto varianta sa hrala aj v partii Deep Fritz vs. Kramnik v roku 2002, kde dosiahol veľmajster jednu z posledných výhier človeka proti najsilnejšiemu počítaču danej doby. Fritz team zvolil škótsku hru po neúspechoch s inými otvoreniami pri hre s Kasparovom niekoľko rokov dozadu. V 6. ťahu zahral potom program 6. Dd2 a prehral, ale výstrelkom posledných rokov je pre bieleho ešte nádejnejšie pokračovanie 6. Df3.
e3./ 5. Jf5!? - ide o výstredný a málo známy ťah, ktorý hrával už majster sveta Steinitz. Jeho neznalosť priviedla k prehre už aj exmajstra sveta Smyslova v roku 1984, čo dokumentuje partia č. 2.
F./ Miesesova varianta s 4... Jf6
Táto sa ďalej hráva v štýle 5. Jxc6 bxc6 6. e5! De7! 7. De2 Jd5 (viď diagram):
Ďalej má biely možnosti 8. c4 alebo 8. Jd2.
Táto varianta môže ale po piatom ťahu bieleho 5. Jc3 prejsť ľahko aj do hry štyroch jazdcov, ako dokumentuje partia Aljechina s Laskerom z roku 1914.
Ako vidieť, je Škótska hra veľmi rozvetvené otvorenie, v ktorom môžu určovať smerovanie zápletok od úvodu veľmi pestro obe strany. Jej dôkladná teoretická znalosť patrí dnes k nutným vedomostiam šachových hráčov medzinárodnej úrovne a národných extralíg. Pre bežného hráča, ktorý sa rozhodne s bielymi "Škóta" hrať, odporúčam poznať aspoň jednu dobrú odpoveď na každú častejšie hrávanú variantu štvrtého ťahu čiernej strany.
V medzinárodnej klasifikácii šachových otvorení má škótska hra označenie ECO C50.
