V staršej mailovej korešpodencii s mojim kolegom-blogerom Jurom Lörincom som nazval kompozičný šach ako "statickú" a klasickú šachovú partiu "dynamickú" odnož šachovej hry. Vychádzal som z toho, že pri partii ťahajú hráči v istej striedavej súslednosti a ovplyvňujú obaja pomaly smerovanie diania na 64 poliach. Pritom údajných kombinácií ťahov pešiakmi a figúrami je len do 40. ťahu šachovej partie viac ako atómov v známom vesmíre ! Na druhej strane ťažko vyumelkovaná kompozícia predstavuje väčšinou dosť nevzhľadné rozhodenie kameňov, aké sa v bežnej partii ani nevyskytne, a nabáda riešiteľa k veľmi obtiažnym úvahám, rovnajúcim sa často niekoľkohodinovým dumkám nad prvým ťahom v takto nakomponovanom probléme.
Juro ma dvojicou svojich posledných článkov ale trochu zlomil. Ako dlhoročný komponista (pozn.: pôvodne som chcel napísať nespisovné kompozér, čo by ale znelo skoro ako kompostér :-) a tiež medzinárodný rozhodca šachových exoúloh prišiel s niečim, čo oslovilo aj mňa a zahnalo predsudky. Po prvé: tentokrát nejde o exoúlohu - teda šachovú kompozíciu, v ktorej figurujú zvláštne figúrky, aké v klasickom šachu nemajú ani obdobu. Juro sa za posledné roky na svojom blogu dosť venoval popisu týchto exofigúrok, ako "cvrček", "tátoš" a pod., čo mu pomáhalo dobre znižovať nízkou čítanosťou celkovú karmu (pozn.: inak podobne ako mne takéto články :-). Po druhé: Juro (inak môj bývalý spolužiak zo strednej školy) si dal náramnú prácu, aby čitateľovi priblížil tvorbu kompozičnej úlohy na zadanú tému. Nebudem teoretizovať, všetko si nakoniec prečítajte tu. Na dôvažok pár dní na to preložil celý svoj traktát na svojom blogu súkromne ešte aj do angličtiny. Klobúk dole, snaha sa cení.
Vzhľadom na vysokú odbornosť takéhoto kolegovho článku považujem momentálnu čítanosť 460 s karmou 4,42 tri týždne po zverejnení za celkom slušný úspech (verím, že vyššie uvedeným linkom sa mu oba ukazovatele ešte zvýšia aj o RSS odberateľov aj náhodných čitateľov mojich článkov). Ešte raz vzdávam hold náročnosti popisovania tvorby beztak náročnej kompozície a súčasne želám Jurovi do ďalšej šachovo-kompozičnej práce hodne síl a výsledky korunované (či eurované?) úspechmi.
Aby som však predsa len ostal verný svojmu ponímaniu klasickej šachovej hry, približujem svojim čitateľom aj náhľad do modernej dynamiky šachovej partie tak, ako ju dnes podávajú svetoví veľmajstri.
Sami porovnajte, čo sa Vám vidí lepšie. Osobne si myslím, že existencia šachov ako športu, tríbiaceho myseľ, priniesla so sebou logicky aj skladbu šachových problémov. Aby som ukázal, že aj ja som sa už čímsi pokúšal prispieť do archívu kompozičných úloh, pobavte sa nad problémom, ktorý som spolu s kolegom MUDr. Vladom Pribylincom skomponoval pred zhruba 4-mi rokmi. Ide zrejme o originál (tzn., že ešte nikto predo mnou ho neuverejnil), ale nemám to overené:
Biely na ťahu vyhrá:
Všetkým šachovým priaznivcom prajem pekný zvyšok dňa a riešenia mojej mnohoťažky mi píšte do diskusie ;-)
