Na obrázku máte možnosť vidieť na dnešnú dobu už pomerne jednoduchý, tzv. 1-sliceový CT prístroj v našej nemocnici. Metodika COMPUTER TOMOGRAPHY je známa už pomerne dlho takmer od polovice minulého storočia. Najskôr bol vypracovaný matematický základ výpočtu obrazu pri nameraných hodnotách transparencie RTG žiarenia tkanivom. CT prístroj totiž funguje na podobnom princípe ako klasický snímok pľúc alebo akejkoľvek kosti, ktorý je známy už od čias Wilhelma Conrada Roentgena. V gántry - to je tá časť prístroja s otvorom v strede - je umiestnená vysokovýkonná rotujúca roentgenka, ktorá dokáže rotovať okolo toho otvoru pre pacienta v nastaviteľnom čase, rádovo v rozmedzí sekúnd. Vysiela RTG žiarenie, ktoré je po prechode telom pacienta - ten leží na posuvnom stole - snímané detektorom, ktorý rotuje spoločne s roentgenkou a nachádza sa oproti nej. Zjednodušene povedané, medzi roentgenkou a detektorom sa nachádza viac-menej presne v strede telo pacienta, cez ktoré detekčné RTG lúče prechádzajú a na rozličných tkanivách sa rozlične absorbujú, takže výsledkom je istá hodnota na detektore zachyteného žiarenia, ktoré je tým nižšie, čím viac sa pohltilo pacientom samotným.
Ako roentgenka rotuje okolo pacienta, vysiela žiarenie vždy z rôznych uhlov a prístroj tak zosníma celú radu rozličných hodnôt zachyteného žiarenia na detektore. Tieto hodnoty sa potom spomínaným matematickým modelom prepočtu môžu za použitia rôznych filtrovacích vzorcov prepočítať na obraz prierezu ľudským telom v danej snímanej vrstve, ktorá je kolmá na dlhú os tela pacienta - v medicíne sa tomu hovorí transverzálna alebo aj axiálna vrstva rezu. Získame tak obraz, ktorý podobne ako obraz v digitálnom fotoaparáte pozostáva z množstva pixlov, ktorým sú jednotlivo priradené určité hodnoty transparencie v tzv. Hounsfieldovej (HU) škále hodnôt. Napr. kosť absorbuje RTG žiarenie takmer dokonale, takže na výslednom obraze bude biela (na klasickej RTG snímke nespôsobí sčernanie detekčného filmu, takže aj tam tiež bude znázornená výslednou bielou farbou) a bude dosahovať hodnoty HU až do + 3000. Naopak vzduch je pre RTG žiarenie úplne priechodný, takže napr. pľúca, resp. alveoly naplnené vzduchom, budú poskytovať hodnoty HU až do - 3000. Pritom hodnota HU vody je stredová, teda 0. Bežné tkanivá majú HU hodnoty od 0 do približne 150. Preto pri výslednom
zobrazení sa nám oplatí nastaviť špeciálne okno pre danú oblasť. Ak snímame napr. brušné orgány,
nastavíme si center okolo 150 HU s rozsahom okna okolo 300 HU, teda budeme vidieť pixle s rozsahom
hodnôt -150 až +450 HU, čo plne postačuje, nakoľko všetky zobrazené tkanivá a tekutiny budú
spadať do tohto rozsahu. Samozrejme, hodnotiaci rádiológ si môže pri hodnotení CT vyšetrenia na
počítači toto okno ľubovoľne meniť, čím dostane zakaždým iný stupeň šedi pre jednotlivé tkanivá na obrazovke. Pri znalosti zmien v patologicky zmenených tkanivách potom môže na základe vizualizácie obrazu CT prístrojom hodnotiť prípadné rozdiely v škále bielej/šedej/čiernej farby jednak podľa stupňa
šedosti na obrazovke (subjektívny spôsob), ale aj vložením kurzora myši do tkaniva a odčítaním absolútnej hodnoty toho-ktorého pixlu v HU škále (objektívny spôsob hodnotenia). Napríklad pri stukovatení pečene sa hodnoty HU zdravej pečene okolo 60 HU znižujú na asi 40-50 HU, niekedy aj menej, čo opticky ešte nemusí byť zreteľne viditeľné, teda subjektívne by mohlo dôjsť eventuálne aj k opomenutiu danej patológie.
Princíp MAGNETIC RESONANCE IMAGING bol objavený oveľa neskôr a vyžadoval aj lepší technický pokrok vo fyzike a výpočtovej technike. Základ tejto zobrazovacej metódy som stručne načrtol už nedávno v článku "Nové MR-ká rastú ako huby po daždi".
Postatné pre dnešných pacientov je, že napr. drobné nálezy v mozgu, ktoré už rádiológ nemôže na prevedenom CT vyšetrení spoľahlivo diferenciálne diagnosticky vyhodnotiť, a to ani za použitia kontrastnej látky, ktorá zvyšuje výťažnosť CT vyšetrenia, sú ešte hodnotiteľné pomerne dobre prevedením MR vyšetrenia v T1 a T2 váženiach (poväčšine sa využívajú naraz obe metodiky spoločne s ďalšími, postupne vyvinutými špeciálnymi zobrazovacími technikami), preto môžme dnes spoľahlivo hodnotiť aj zmeny pri chorobách ako sclerosis multiplex, ktoré pred takými 20 rokmi ešte neboli zobrazovacími metódami bežne hodnotiteľné (CT prístroje ich nedetekujú). Na MR prístrojoch sa dajú veľmi prehľadne zobraziť aj kĺbne štruktúry ramenného, lakťového, kolenného alebo členkového kĺbu, čo je veľmi nápomocné pri rôznych vyvrtnutnutiach alebo športových úrazoch mäkkých súčastí kĺbov. V minulosti sa musel ortopéd spoliehať len na na rôzne vedľajšie príznaky a tie neboli vždy stopercentne spoľahlivé, dochádzalo preto k nesprávnym diagnózam a tým aj k určeniu nesprávneho liečebného postupu. Pre dnešných pacientov je možnosť odoslania na MR vyšetrenie v prípade napr. traumy kĺbu veľmi výhodná, dosiahnuté obrazy sa pri správnom vyšetrovacom protokole a pri hodnotení erudovanými odborníkmi rovnajú takmer pitevnému nálezu :-)
Možností využitia oboch metodík (CT aj MR) stále pribúda. Technika sa zdokonaľuje, jej cena klesá, preto sa dnes môžeme stretnúť celkom bežne aj so 64-sliceovými CT prístrojmi (snímajú naraz 64 vrstiev rezov) a najnovším výkrikom módy sú až 300-sliceové CT-čka na presnú diagnostiku srdca, srdcových ciev a tým aj infarktov alebo iných porúch. Vývoj zaznamenali aj kontrastné látky, podávané bežne do krvi pri CT alebo aj MR vyšetreniach (pri CT technike ide o osmolaritu len málo narušujúce jódové kontrastné látky, pri MR tzv. paramagnetické látky, ktoré zlepšujú citlivosť detekcie istých štruktúr prístrojom).
Dnešní pacienti sú pri podozrení na isté diagnózy, ktoré sa zistia rutinnými vyšetreniami krvi, sonom alebo inými bežnými spôsobmi, odosielaní na CT alebo MR, prípadne postupne na CT a potom aj MR vyšetrenia už celkom pravidelne. Pokiaľ má poskytovateľ týchto diagnostických modalít aj dobré zmluvy s našimi poisťovňami (čo nie je hlavne pri začínajúcich prevádzkach pravidlo a mohol by o tom rozprávať nejeden súkromník aj štátna nemocnica), možno hovoriť o skutočne veľkom prínose pre koncového pacienta. A o tom by v podstate každé zdravotníctvo aj malo byť.
P.S.: Článok som napísal z podnetu, že absolvujem predatestačný dvojmesačný MR kurz na jednom nemenovanom súkromnom pracovisku v mojom rodnom meste. V našej nemocnici máme zatiaľ k dispozícii len CT prístroj z fotografie z úvodu článku, MR prístroje sa dnes nachádzajú uzlovite vo väčších mestách minimálne okresného rangu, odosielanie pacientov na ne je však už pomerne jednoduché.
