
U zrodu modernej dermatoglyfiky stál aj známy vedec J.E.Purkyně. Najväčšie uplatnenie dosahuje v kriminálnej antropológii a tiež v lekárskej praxi. Počas niekolkých desaťročí 20. storočia sa vyvinul celý rad metód na diagnostiku niektorých ochorení, spôsobených chromozómovými aberáciami. Downov syndróm, alebo trizómia 21 /ludovo tiež mongolizmus/, predstavuje najznámejší a najčastejší patologický stav, spôsobený aberáciou autozómov /tzn. zmenou nepohlavných chromozómov/. Práve použitie dermatoglyfických metód je velmi účinné vtedy, keď nemožno z akejkolvek príčiny previesť cytogenetické vyšetrenie.
Daktyloskopia, ako sa v kriminalistickej terminológii nazýva dermatoglyfika, využíva poznatok, že možnosť výskytu osôb s rovnakým priebehom papilárnych línií je prakticky vylúčená. Dermatoglyfy sú totiž jedným z najvariabilnejších a najpolymorfnejších znakov u človeka. Významná pre lekársku prax je zas korelácia určitých dermatoglyfických útvarov s chromozomálnymi aberáciami jedinca.
Podla štatistických údajov, podložených mnohými výskumnými pozorovaniami a prácami, bola vypracovaná jedna z najčastejších metód pre Downov syndróm, a to DECKERSOVA SKÓROVACIA METÓDA. Hodnotia sa pri nej útvary na koži s overenou vysokou diskriminačnou účinnosťou. Pôvodne bola vypracovaná pre 16 oblastí dlaní a stupají nôh. Spolahlivá je však tiež jej zjednodušená forma, kedy sa obojstranne hodnotia len 4 oblasti: halukál /oblasť pod palcom nohy/, hypotenar na dlani, priečna dlaňová, tzv. opičia ryha a ukazovák. Práve v nich vykazujú pacienti s trizómiou 21 štatisticky najväčšie odchýlky od bežnej populácie. Logaritmickými hodnotami pravdepodobnosti výskytu určitých typických obrazcov sa vypočíta skóre hodnotenia pacienta. Zjednodušená forma Deckersovej skórovacej metódy je spolahlivá až na 97,7%.
Ďalšou, rýchlejšou, ale menej spolahlivou metódou je tzv, REEDOV NOMOGRAM. Spočíva na podobných princípoch, s tým rozdielom, že sa vyhodnocuje len pravý halukál, pravý atd-uhol a pravý a lavý ukazovák. Jednoduchým grafickým postupom zakreslovania priamok do predtlače nomogramu sa na základe ich pretínania s kolmicou hodnotenia určuje diagnóza s 80% spolahlivosťou.
Dnes už bežné zatriedenie dermatoglyfov do niektorého zo základných typov pre jednotlivé oblasti spočíva na trirádiách /miestach stratu troch oblúkov línií/ a jadrách obrazcov, ale aj dlaňových ryhách a podobne. Samotné útvary s jadrami nesú názvy ako oblúčik, stanový oblúčik, klučka a vír, čo je pekne sledovatelné na brušku každého prsta; predstavujú tak základné typy odtlačkov.
Osobne som na základe spomínaných dermatoglyfických metód vypracoval ešte v roku 1989 krátku štúdiu pre potreby biologickej olympiády ako študent gymnázia. Pozoroval som odtlačky nízkeho súboru /8/ pacientov - Downov z ústavu pre mentálne postihnutých. Dermatoglyfické kresby som hodnotil pomocou lupy po zosnímaní metódou systém daktyloskopický papier 73 - daktyloskopický vosk OT 73, ktorý na rozdiel od tlačiarenskej černe patrí medzi "čisté" postupy a nezanecháva farbu na koži probandov. Len pre zaujímavosť, pri prijímacích pohovoroch na lekársku fakultu som za 3.miesto v celoštátnom kole /vtedy poprevratovej ČSFR/ získal bonusové body, a to mi pomohlo k umiestneniu v prvej 150-ke uchádzačov, takže medicínu som študoval aj preto na "prvý pokus". Druhácka biológia a hlavne genetika mi nerobili neskôr žiadne problémy. V 6.ročníku som sa osobne stretol v Martine na cvičeniach s prof. Sršňom, spoluautorom učebnice GENETIKA ČLOVEKA, z ktorej som na prácu hodne čerpal. Veď študujeme konieckoncov pre seba a žiadny poznatok sa vlastne nestratí.