Chrípku vyvoláva Myxovirus influenzae, z ktorého poznáme dnes 3 typy: A,B,C. Typ A je zodpovedný za všetky doteraz známe epidémie, ďalšie dva sú výhradne ľudskými patogénmi a môžu vyvolať menej závažné nákazy hlavne v detských kolektívoch. Ich mutácie neboli pozorované. Priemer partikúl vírusu typu A je 80-120 nm, je to drobček v porovnaní napr. s bunkou. Obsahuje genetickú informáciu zapísanú v RNA /ribonukleovej kyseline/. U človeka sa s inkubačnou dobou 18-72 hodín "špecializuje" na epitel dýchacej sústavy a erytrocyty.
Partikula vírusu obsahuje 2 povrchové antigény: hemaglutinín /H/ a neuraminidázu /N/. Z prvého je známych 5 typov, z druhého 2 typy. Ich kombináciou potom vznikajú jednotlivé mutanty. V minulom storočí sa najčastejšie vyskytoval typ A H1N1, zodpovedný aj za obrovskú epidémiu zo začiatku storočia, dnes nazývaný už klasická chrípka. Snáď každý ho už prekonal a sme naň dobre imúnni. Napriek tomu tak raz za 1-3 roky prebehne svetom menšia epidémia, za ktorú môže tzv. drift, menšia zmena antigénnych vlastností. Ale priemerne raz za 10 rokov zmutuje jeden z antigénov H alebo N, dôjde k tzv. shiftu a na svete je pandémia chrípky rozsiahlych rozmerov. Niečo také hrozí aj teraz pri novej kombinácii H5N1, len dnes si už dobre všímame prvotnú nákazu u vtákov a chceme vírus predbehnúť protiepidemickými opatreniami.
Ľudia teraz vyvíjajú novú očkovaciu látku, ktorá by dobre imunizovala proti "novej" chrípke. Všade kape hydina a čoraz bližšie k nám aj ľudia. Prenos z človeka na človeka ale zatiaľ našťastie nebol zaznamenaný.
