Podľa platnej legislatívy sú do preventívnych vyšetrení prsníkov zahrnuté všetky ženy po dovŕšení 18. roku veku. Od 18-39 rokov sú stále častejšie okrem bežnej gynekologickej prehliadky odosielané aj na preventívne sono, od 40. roku veku na preventívnu mammografiu, a to v pravidelnom dvojročnom cykle /u niektorých povolaní alebo diagnóz aj každý rok/. Takzvaný screening sa týka územia celej republiky a má byť pre stúpajúce riziko ochorenia na karcinóm prsníka aj celoplošne zabezpečený gynekológmi v spolupráci s RTG pracoviskami a špecializovanými mammologickými centrami.
V praxi nám dennodenne pribúda žien, ktoré sa telefonicky alebo osobne objednávajú na vyšetrenie s predbežným nálezom od ambulujúceho lekára, alebo aj bez neho. S vyplnenými žiadankami potom v určenom čase /nakoľko nie každé pracovisko je priamo špecializované len na tento typ vyšetrení/ čakajú na samotnú, časovo pomerne nenáročnú diagnostiku. Konkrétne u nás musíme doobeda vyšetriť na sone bruchá, poobede si prístroj obsadzujú aj iné oddelenia, takže prsníky robíme zvyčajne okolo obeda vo vopred objednanom počte do 10 pacientiek denne. Mammografické vyšetrenia zas prevádza školená laborantka 4 dni v týždni, tiež podla objednávok, vyhodnocuje ich lekár zväčša ku koncu pracovnej doby.
Samotné sono vyšetrenie prebieha v uzavretej miestnosti len za prítomnosti lekára a zapisujúcej sestry, podobne ako iné sonografické vyšetrenie povrchových častí. Intimita pacientky v zásade nie je rušená. Lekár postupne zhodnotí oba prsníky /pokiaľ pacientka nemá jeden odoperovaný už v minulosti/, hodnotí pritom typ žľazy vzhladom k veku, jej rozloženie a rozloženie tukového tkaniva v prsníku, prípadné ložiskové zmeny alebo nepravidelnosti priebehu, šírku žľazových vývodov a tiež pazuchy na prítomnosť zväčšených lymfatických uzlín. Mammografické vyšetrenie je vlastne presvietenie mäkkými RTG lúčmi v dvoch projekciách, teda každej žene sa zhotovujú 4 snímky, zakladajú sa aj s prinesenou žiadankou do obálky a odosielajú na popis lekárovi - rádiológovi.
Samotné vyhodnocovanie vyžaduje teoretické znalosti a určité skúsenosti, a to u oboch metód. Drvivá väčšina nálezov je negatívna a žena sa preto nemusí dopredu strachovať ako dopadne, poťažmo aby niekolko nocí predtým nespávala. To je naozaj zbytočné a stresujúce. Nálezom môže byť potom zhubná aj nezhubná lézia, to znamená, že aj obyčajná cysta je popisovaná, ale gynekológ, ku ktorému sa pacientka vracia, tento nález len založí do dokumentácie a podľa potreby naplánuje ďalšiu kontrolu o pol roka alebo neskôr. Naozaj nebezpečné nálezy sú promptne cez gynekológa odosielané na vyššie pracovisko /pre nás to je napr. Ružomberok/, kde sa odoberie histologická vzorka a určí sa tak presne typ tkaniva, ktorý sa pri vyšetrení rádiológovi nepozdával. Ešte stále sa nemusí nič potvrdiť, a len v opačnom prípade je zahájená následná liečba /chirurgické odstránenie, ožarovanie alebo chemoterapia/. To malé percento pacientiek s pozitívnym zhubným nálezom je pri včasnom záchyte zdarne poliečené a ďalej chodia už len na kontroly vylúčenia recidívy.
Aj keď má nebezpečný karcinóm prsníka v ekonomicky vyspelejších krajinách rastúcu tendenciu, podliehajú mu hlavne pacientky, zanedbávajúce preventívne prehliadky, nedostatočne informované a podceňujúce nápadné zmeny na vlastnom tele /vťahovanie bradavky, začervenanie kože na hrudi, dlhodobejšiu bolestivosť prsníkov/. Netreba sa báť prísť k lekárovi - gynekológovi na pravidelnú prehliadku, čím nadôvažok okrem rizika spojeného s prsníkmi znížite aj nebezpečie z ochorení ženských pohlavných orgánov. Hor sa teda na preventívy, výkony majú byť údajne dobre bodované, aj keď v skutočnosti sa mnohé poisťovne dobrému a pružnému preplácaniu výkonov bránia; to je však zase iná pesnička na inú tému.
