JIN a JANG sú relatívne princípy, jeden prechádza do druhého v rámci nekonečných premien. Všetko existuje vo forme protikladov. Bez zimy neexistuje teplo, bez výšky neexistuje nížina a pod. Charakteristikou JIN je odstredivý pohyb, vonkajšok, stúpajúci smer, žena, sympatický nervový systém, psychická aktivita, chlad. Charakteristikou JANG zas dostredivý pohyb, vnútro, muž, parasympatikus, fyzická aktivita, teplo. Aj ďalšie kategórie sa dajú podobne rozčleniť /chemické prvky, svetlo, farby, vibrácie, atď./, ale pre medicínske ponímanie postačie tieto charakteristiky.
Orgány človeka sú rozdelené do týchto dvoch princípov na základe hutnosti a kompaktnosti. Tak budú duté žalúdok, mechúr a črevá jin, hutná pečeń, slezina, srdce jang. V knihách o akupunktúre možno nájsť aj iné rozdelenie orgánov, a to podľa ich energie, zvanej KI. Táto sila je vždy opačná než orgán, do ktorého prúdi, preto aj akupunktúra používa opačné rozdelenie /pozn. autora/. V orientálnej medicíne sa predpokladá, že každý väčší orgán je v protikladnom a zároveň doplňujúcom sa vzťahu s iným väčším orgánom. Vzťahy sú potom nasledovné: pľúca - hrubé črevo, srdce - tenké črevo, obličky - mechúr, pečeň - žlčník, slezina a pankreas - žalúdok. Nerovnováha jedného orgánu sa potom prejaví dysbalanciou orgánu príslušného. Tak si možno vysvetliť na základe jin a jang filozofie, že napr. oslabenie kondície žalúdka a tenkého čreva nevhodnou stravou založenou na bielej múke a sladkostiach vedie zákonite aj chorobám pankreasu, sleziny a srdca /my máme vysvetlenie srdcových infarktov cez zvýšenú hladinu cholesterolu a upchávanie ciev, čo je ale spôsobené prapôvodne vlastne nevhodnou stravou/.
Výživa a rozvoj človeka smerom k ľudskosti, to je údajne spolu vzájomne zviazané, jedno sa odráža v druhom. Výživa má byť prispôsobená okoliu, podmienkam v ktorých žijeme, má rešpektovať našu činnosť a smerovanie. Posudzovanie podľa princípov jin a jang nám pomôže určiť, ktoré potraviny sú pre nás vhodné a ktoré nie. Musíme pritom poznať ročný cyklus energie v rastlinnej ríši a ich charakteristiku vzhľadom k miestnej klíme. V teple rastú rastliny jin, v studenej klíme zas hutné rastliny jang. Zimné rastliny, ako repa, obsahujú menej vody, rastú pomalšie a sú ťažké. Letné rastliny ako šalát, uhorka rastú rýchlejšie, sú lahké a vodnaté. Medzi jin potravu zaraďujeme cukor, mlieko, ovocie, tuky, orachy, riasy, zeleninu, niektoré druhy obilia, medzi jang potravu zas pohánku, ryby, zverinu, vajcia a soľ. Beduíni v púšti jedia šťavnaté plody kaktusov, Eskymáci za polárnym kruhom v jin klíme sa stávajú jang na základe množstva rýb a mäsa. Makrobiotika je spôsob, ako učiniť náš život rozsiahlejším, ako ho zharmonizovať. To je podľa orientu aj návod k dlhovekosti. Pravdou určite je, že moderný civilizovaný človek, zaoberajúci sa prevažne jin psychickou činnosťou s požívačným prístupom k svetu konzumuje nesprávne množstvo jin cukrov, mliečnych výrobkov, tukov a preto sa postupne jeho vnútorná rovnováha posúva na jednu stranu a jeho orgány sa stávajú mäkké, vláčne, náchylné na jin choroby moderného sveta /cukrovka, srdcové zlyhanie, kožné choroby, rakovina hrubého čreva, atď./ Tu zdôrazňujem hlavne pre našu potrebu nutnosť fyzickej aktivity a dostatočne vyváženej stravy, aby sme sa dlhodobo udržali v kondícii. Orientálci používajú na posilnenie vnútorných orgánov aj rôzne očistné metódy, ale o tom bližšie v nasledujúcom článku, kde sa zameriam hlavne na meridiány jednotlivých orgánových systémov.
Diagnostika orientálnych lekárov spočíva v snahe vidieť celkový stav človeka, jeho bytosť /západná medicína sa zameriava viac na chorobu ako takú/. Dlhou anamnézou pohliadnu do jeho minulosti, na jeho psychickú a fyzickú kondíciu, možnosti jeho vývoja, odhadnú jeho súdnosť a duševnú úroveň, až potom študujú detaily ako sú príznaky. Intuícia zohráva v rukách týchto liečiteľov veľkú úlohu. V neposlednej rade je zdravie človeka spojené so sociálnou aktivitou, preto nemožno opomenúť v celkovom náhľade ani túto stránku. Potom sa rozoberú podrobne jednotlivé meridiány, pátra sa po kondícii doplňujúcich sa orgánov, orientálec si všíma tvár človeka, jej proporcie, stavbu, vrásky, pery, všimne si tvar ucha, nosa, farbu očí, bielka, velkosť zreničky a podrobne skúma dúhovku, ktorá je zrkadlom snáď celého tela /poznamenávam, že štúdiom dúhovky sa zaoberá aj moderná oftalmológia/. Nehrá sa na veštca, keď si všíma dlaň, jej veľkosť, tvar, základné ryhy, hrúbku a dĺžku prstov, nezrovnalosti ich súladu. Počas piatich tisíc rokov vybudovali východní lekári medicínu jednoduchú, praktickú a humánnu, ktorá si jednak všíma choroby, jednak uchováva zdravie. Človeka chápe v jednotnom vzťahu s prírodou, sociálnym okolím a rodinným zázemím.
Nasleduje orientálna filozofia a medicína II., kde sa budem venovať viac orgánovým vzťahom, ich vplyvu na náš život a vznik niektorých chorôb.
