Storočie technológií alebo biológie ? I. - výhoda živých organizmov

Uvedený článok sa mi s odstupom niekoľkých mesiacov nepodarilo nájsť spätne ani v sekcii Veda ani v sekcii Technológie. Autorovi som však vtedy do diskusie pripísal k množstvu ospevných reakcií takú banalitku, že kto opraví taký technologický výrobník, keď sa v ňom pokazí jedno z miliárd nanokoliečok alebo páčok a výsledný produkt tak bude vyrobený defektne. A náklady na výrobu takého zariadenia, ktoré by sa poskladalo do veľkosti kancelárskej kopírky by museli byť tiež ohromujúce.

  Moja vízia je reálnejšia .
Keď sme pri miniaturizácií, logicky ma napadá, že pri nano- a menších rozmeroch sa už dostávame k veľkosti chemických zlúčenín, ako sú proteíny, lipoproteíny atď. V podstate aj bunka ako taká je akýmsi malým výrobníkom rôznych malých stavebných látok a sama sa z nich aj skladá. Rozdiel medzi mechanickým strojčekom a bunkou je však z fyzikálneho hľadiska podstatný: ENTROPIA .
Iste viete, že ide o tzv. mieru neusporiadanosti všetkých systémov. Bežne má entropia tendenciu narastať (pomaly vznikajúci neporiadok bez vonkajšieho zásahu) a preto sa bežné mechanické systémy majú tendenciu kaziť a celkovo znižovať časom svoju kvalitu až do opotrebovania, kedy začína byť nutná oprava. Pozorujeme to napr. pri každom hmotnom výrobku bežnej dennej spotreby. Avšak pri otvorených živých systémoch je to presne naopak. V bunke a živých organizmoch entropia klesá (!), takže miera neusporiadanosti systému sa znižuje, zvyšuje sa usporiadanosť. Je to dané práve neustálou pružnou výmenou látok a informácií s okolím. Bunka, tkanivo, orgán a organizmus neustále komunikujú s okolitým prostredím, prijímajú potravu a vylučujú splodiny. Každý organizmus sa tak postupne aj vyvíja.

 Môžete mať námietky, že existuje starnutie a smrť živých organizmov. Je však dokázané, že ide o naprogramovanú smrť organizmu, ktorá je zapísaná v genetickom kóde každého z nás. Zmyslom života na tejto planéte totiž nie je existencia dlhovekých organizmov, ale existencia, vývoj a prežitie DNA a tá je veľmi citlivá na mutagény. Jednou z ciest neustáleho progresívneho vývinu DNA, ktorý bráni jej degenerácii, je pohlavné rozmnožovanie a prírodný výber, ktoré najlepšie zabezpečujú rôznorodosť foriem života ich vývojom a ich prispôsobovaním sa prostrediu. Tkanivá ako také dokážu byť aj nesmrteľné. Vedci umelo pestujú in vitro niektoré klony embryonálnych buniek v nezmenenej forme už od polovice minulého storočia, stačí tkanivu dodávať živiny a odstraňovať splodiny látkovej premeny, teda metabolizmu buniek.

 Že je prežitie prežitie genetickej informácie úspešné, o tom reálne svedčí vývoj života na tejto planéte a vznik vysoko inteligentných bytostí na čele s človekom, ktorý je schopný kvalitatívne ešte lepšie poznávať okolité prostredie a tým sa mu ešte lepšie prispôsobovať. Zatiaľčo niekoľko dlhovekých organizmov by bez reprodukcie iste neprežilo zmeny prírodných podmienok na Zemi z dlhodobého hľadiska, ani dlhovekosť s reprodukciou by neviedla inam, len k rýchlemu premnoženiu a zbytočnej existencii starých foriem života v ohromnom a neúčelnom počte. Zdá sa, že DNA nepracuje nesprávne ani keď programuje smrť svojho nositeľa a teda aj svoju neskoršiu smrť. Počas života nositeľa sa zo "stavebných dielikov"- chemických zlúčenín niekoľkonásobne zreplikuje a prežíva v novej forme, mierne pozmenená náhodnými mutáciami, ktorých výsledné vyjadrenie v zmene vlastností nositeľa prejde v reálnom svete sitom prírodného výberu a najužitočnejšie mutácie sa preto ujmú, čo zabezpečuje neustály vývoj DNA smerom k vyšším formám (neúčelné mutácie vedú k smrti chorých a zmenených nositeľov, takáto vetva v živote ďalej nepokračuje).

Čo to má spoločné s nadpisom článku?
O tom bližšie pojednám v II. pokračovaní tohto článku, zameranom už na možné vlastné pokroky ľudstva v tomto storočí, využívajúc viac biologické postupy ako technologické novinky. Vek informačný si totiž veľmi dobre možno 
predstaviť aj na biologickom princípe; o tom teda nabudúce.