K úplne prvému došlo ešte niekedy v prvej polovici 90 - tych rokov minulého storočia na diskotéke v našom kultúrnom dome (sakra, to už neznie ani ako pravek, ale obdobie pred veľkým treskom - ja na diskotéke v kulturáku - bývajú ešte dnes diskotéky v kultúrnych domoch? U nás už tuším nie je ani kulturák). Obaja sme boli pri tom značne pod vplyvom návykových látok (rozumej pod tým tak asi tri pivá). Mal som a dodnes mám pocit, že som slúžil len ako atrapa.
Neviem, či je všeobecne zavedený tento pojem, preto sa ho pokúsim priblížiť. Ide o to, že niekedy, keď dievčina potrebuje vybudiť k aktivite (žiarlivosti) svoj objekt záujmu, resp. potrebuje zvýšiť svoju žiadanosť na trhu, použije na tento účel mládenca zväčša nesmelého, dobrácky založeného, spravidla do nej už tak tri až štyri roky platonicky zamilovaného, a to tým spôsobom, že sa s ním naoko dá dokopy, a potom ho odprezentuje na verejnosti (na diskotéke, v bare, hlavne však pred samotným objektom záujmu alebo jeho známymi) ako svojho frajera, najlepšie tak, že sa s ním vášnivo bozkáva.
Takto to bolo aj vtedy. Ale inak sa nemôžem stažovať, bolo to celkom fajn. Vlahý večer, dlhý vášnivý bozk pod stromami podfarbený tlmeným hlukom nejakého vtedy letiaceho sviežeho dancefloorového kalerábu typu "eins, zwei, polizei"; "coco jambo" alebo "ojaja bamboleo" duniaceho z estrádnej sály, sem - tam prerývaný zvukom močenia a zvracania, točiaca sa hlava z alkoholu a vzrušenia, občas som sa pristihol, že padám na partnerku... romantika jak hovado. Keďže som bol atrapa, už sa to viackrát s touto dievčinou neopakovalo.
Ach, koľko krát som bol v živote atrapou. Krásne spomienky. Ktovie, či by ma dnes ešte niekto chcel za atrapu... Ako by povedal klasik "Kde jsou ty časy, kdy to stálo aspoň za h...o."
