Autor je zástupcom šéfredaktoravirtuálneho časopisu GUPKA (gýčovo úderné periodikum konzumnéhoasociála).Časopis od svojho založenia dlho nevyvíjal aktívnu činnosť, od 14. 06. 2007 je však všetko inak. Jedine, že by nie. Zoznam autorových rubrík: GUPKA Egocentrik, GUPKA Cucfľak, GUPKA Výlevka, GUPKA Hebedo, GUPKA Zásmažka, GUPKA Krompáč, GUPKA Poklop, GUPKA Šušeň, GUPKA Mäkčeň, GUPKA Črpák, GUPKA Spúšť, Rádio Slobodný Tekov, TV Hľuziak, Súkromné, Nezaradené
Väčšina školopovinných detí by na otázku aký predmet má v škole najradšej asi uviedla, že telesnú výchovu. Väčšina detí by takisto prisvedčila, že má rada prázdniny. Nikdy som sa k tomu nedokázal priznať v relevantnom veku, ale ja som nemal rád ani jedno, ani druhé. Prázdniny preto, že som ich trávil väčšinou doma a dosť som sa nudil, keďže skoro všetci moji kamoši boli niekde na horách alebo pri mori, no a telesnú pre ďalej vysvetlené príčiny.
Anciáša, to je úderný nadpis! Azda môj najúdernejší. No ale aby som nebol označený za papulistu, čo tu múti hlavu slušným ľuďom, dopredu prezradím, že je mierne zavádzajúci, v článku ide totiž iba o ľadový hokej, nijaké klebety, mne aj tak nikto nič nepovie.
V nedeľu pri raňajkách som babke nakúkal do novín a zaujal ma jeden článok s názvom „Hviezda od kotlov“. Čítal som ho úplne povrchne, len tak úkosom cez babkine rameno, ale ak sa nemýlim, podstata mala spočívať v tom, že Barbora R., moderátorka jednej populárnej relácie, voľakedy robila hostesku firme, ktorá predáva kotle a teraz si strašne finančne polepšila. Na podporu tohto faktu sa tam nachádzalo tuším aj porovnanie jej vtedajšej a terajšej hodinovej mzdy. Fajn, uznávam, jednoznačne tam ide o zlepšenie, ale nedá mi nedodať, že keby si novinári dali s článkom ešte väčšiu robotu, išli viac do hĺbky (a spýtali sa trebárs mňa;), našli by ešte lepšie údaje na porovnanie a rozdiel by bol priam do očí bijúci.
Stala sa mi zvláštna vec. Moja myseľ, ktorú som doposiaľ väčšinou zaťažoval len ľahkými témami, pocítila neodbytnú žiadzu zaoberať sa aj niečím ťažším, hlbším, prepytujem až filozofickým, ako napríklad ontológoiu a otázkami súcna ako takého, gnozeológiou a otázkami poznania ako takého, problematikou rozpínavosti vesmíru a mravcov vyliezajúcich spod starých potrubí a podobnými esenciálnymi témami. Že či ona je stavaná len na pletky, a nebola by schopná stvoriť aj hlbší traktát, tak sa mi plačlivo žalovala. Uľútilo sa mi jej a aby toľko žalostne nepišťala, nechal som ju tvoriť. Odvtedy produkuje jednu hlbokú myšlienku za druhou, v dôsleku čoho sa mi hrozne nadula hlava, že ju ledva vládzem obojručne podopierať nad pivom. Aby som nechodil takto po svete na hanbu, s gebuľou veľkou ako hydrocefalická fitlopta, musím svojej mysli uľaviť a vypustiť nejakú z oných hlbokých myšlienok na svet (je mi treba intelektuálne zabzdieť, ako by povedal klasik).
Kto iný ako člen jednočlennej domácnosti by mohol s kľudným svedomím tráviť celé dni v ultrapohodlných, ultravzdušných a ultraneforemných trenírkach značky Rest Quality, ktoré sa dajú zohnať na trhu po 50 korún kilo? Nikto! A zaručene nikto mu na ne ani nepovie, že sú otrasné a že by to mali zakázať predávať, lebo z toho všetko trčí. Keď sa mu raz zachce, môže si zadovážiť aj tapeťáky (to je vyšší level, sú to tie s takým tapetovým vzorom s vreckom vzadu). Nemyslite si však, že toto bola jediná výhoda takéhoto životného štýlu, nasleduje demonštratívny výpočet:
Nebojte sa, nejdem kydať na cirkev, ani riešiť náboženské vyznanie, ani rozoberať básne, idem strašiť študentov trpiacich pred skúškou zrelosti. Bu bu bu!
Od počiatku môjho dlhého, ale o to veselšieho vysokoškolského štúdia sme sa na našom milom, útulnom internátiku učupenom na brehu Dunaja, dali dokopy celkom dobrá partia. Žili sme naozaj rušným spoločenským životom, najmä po večeroch a najmä v pohostinských zariadeniach. No nielen tam, občas sme navštevovali školu a aj iné kultúrne podujatia. S nápadom zúčastniť sa aktívne (polo) punkového koncertu v neďalekom Parku kultúru a oddychu prišiel kamoš Ondro a ja som sa s radosťou pridal.
Nikdy som si nevedel vysvetliť prečo je to tak, že keď napríklad zastaví auto na zastávke autobusu, kde stojím a niekto z posádky sa chce opýtať na cestu, mám 99% istotu, že si vyberie mňa, aj keby tam stálo dvadsať ľudí a ja jediný som mal v ušiach slúchadlá.
Neviem, či som to už takto verejne spomenul, ale v relevantnom období formovania a vývoja mojej osobnosti, na moju výchovu pôsobili takmer výhradne ženy, najmä babka a mama (trochu aj sestra, aby som ju neopomenul). V našej domácnosti som postupom času zostal jediným mužským elementom, dokonca aj všetky kocúre sa nám stratili, zostali len tri mačky a ešte aj ten pes je vlastne psina. Doposiaľ som necítil nejaké veľké odchýlky od normálu, až na neprimeranú poriadkumilovnosť, ale tú som pripisoval skôr obsedantno - kompulzívnej poruche osobnosti. Tiež som si niekedy pripadal precitlivený, ale ani to sa mi nezdalo tak vypuklé, ako to, k čomu došlo predvčerom.
Pgiznám sa, že už ma to dlho kvágilo, cítil som, že by som mal vyjsť s pgavdou von, že to je pge čitateľov tgochu podvod, keď sa tvágim v písomnom pgejave, ako keby som gozpgával nogmálne a pgitom by to malo znieť pgáve takto.
Predvčerom som sa šiel dať ostrihať do jedného nákupného centra v Petržalke. Chodím inak do jedného malého kaderníctva na Dlhých Dieloch, kedysi som v tej časti býval, som tam zvyknutý, práca im ide od ruky, ale jeden môj kamarát sa mi minule smial, že načo chodím tak ďaleko, keď môžem skočiť do vyššie menovaného, bližšie nešpecifikovaného centra, umiestnenému neďaleko môjho bydliska. Tvrdil, že tam dobre strihajú, nuž som sa rozhodol vyskúšať ho.
Aby som podložil svoje tvrdenia v predchádzajúcom článku aj dôkazmi, pridávam fotodokumentáciu.
Do redakcie nám prišli desiatky listov, konkrétne sedem, v ktorých sa nás pýtate, čo to má zástupca šéfredaktora, za smiešne identity, pod ktorými vystupuje (rukojemnik) resp. donedávna vystupoval (drsniak) na diskusiách po internete. Ku vzniku oboch sa viažu tieto príbehy. Čujte príbeh prvý.
Nasilnejšie a najtrvácnejšie sa do pamäte podľa mňa vrývajú čuchové vnemy. Keď som išiel predvčerom večer okolo Draždiaka, udrela mi do nosa tento rok prvý raz pravá letná vôňa. Je to taká zmes namiešaná z vône vody, opaľovacích krémov, langošov a čapovanej kofoly, ale najmä vône letnej pohody, keď človek žije len pre prebiehajúci deň a nemusí sa starať v podstate o nič iné len o to, aby sa nespálil a neutopil. Vždy sa mi pri nej vybaví jeden môj krásny, aj keď trochu gýčový letný zažitok.
Bystré oko čitateľa iste postrehlo, že niže mojej fotky mám uvedený podivuhodný text, že som zástupcom šéfredaktora fiktívneho časopisu GUPKA, ktorý doposiaľ nevyvíjal aktívnu činnosť. Je to pravda. Ešte by bolo vhodné doplniť, že som samozvaným, nevoleným, vzájomne vymenovaným funkcionárom. To isté platí o pani šéfredaktorke. Pravdou je aj to, že časopis nevyvíjal aktívnu činnosť, čím sa myslí činnosť navonok (inak časopis žije bohatým vnútorným životom už asi mesiac). Tento stav vonkajšej pasivity bol spôsobený objektívnymi príčinami a to konkrétne skúškovým obdobím pani šéfredaktorky. Keďže pani šéfredaktorka včera úspešne zložila poslednú skúšku, objektívne príčiny pominuly a časopis začína vyvíjať aktívnu činnosť presne odteraz, t. j. 14. 06. 2007 od 15:31:01 CEST.
