Tenkrát počtvrté (nič už nie je také, aké bolo predtým)
Tento príbeh sa začal ale už úplne nevinne, napriek tomu, žepo ňom už nikdy nič nebolo také ako doposiaľ. Učil som sa cez skúškové obdobie u sestry na byte naposlednú skúšku ročníka. Vedel som, že tohodňa dorazia niektorí kamoši na internát. Aj sa mi ich chcelo ísť pozrieť, ajsom sa obával, že príval emócií po dlhom odlúčení nás odnesie priamo dopohostinského zariadenia. Všetko vyriešila sestra. Zabudla kúpiť sirup. Ponúkolsom sa, že ho idem zohnať a po ceste sa na chvíľku, ale naozaj len na chvíľu, zastavím na internáte.
Sirup som kúpil a chalanov navštívil. Ako somsa obával a predpokladal, naše opätovné zvítanie sme zapečatili návštevou krčmovej lodičky nachádzajúcej sa na ramene Dunaja. Jedno pivo nemôžeuškodiť, nechal som sa presvedčiť. Po troch pivách som musel uznať pravdivosťargumentov mojich kamarátov, že už je škoda sa ísť učiť, že už to s nimimôžem "zapichnúť" v inom obľúbenom podniku. Tam sa z ničoho nič vyskytla v sfére mojej pôsobnosti moja (v predošlých dieloch spomenutá)kamarátka do pohody aj nepohody. Zase sme sa celývečer bavili, zase sme bezuzdne požívali lahodné moky, skončili sme ažo štvrtej nad ránom traja: ona, kamoš Pupčiak a ja, pričom sme si ešte chceli ísť dať "šláftrunk" do iného podniku, ktorý zvykol zatvárať neskôr. Kým sme sa tam dostali, zatvárali tiež. Následne nastala situácia, ktorú Pupčiak opísalasi takto: „Zakecal som sa trochu so známymi pred podnikom a pozerám, kdesa stratil Celestín?! Pozriem smerom k sídlisku a on si tam s Celestínou potmehúdsky mizne rukav ruke v rannom úsvite".
Zase nás s inkriminovanou slečnou prepadli divéchúťky, odbočili sme teda z úsvitu do kriakov, kde sme si natvrdo (no potoľkom pive ani nie až tak natvrdo) prejavovali náklonnosť nonverbálnymi prostriedkami. Trvalo nám to dosťdlho. Postupne začalo naplno svitať. Zem sa zatriasla. Nebolo to myslenémetaforicky, triasla sa od prvých ranných električiek. Okrem nich naokolozačali chodiť ľudia do práce.
Po skončení „výkonu" a precitnutí s "vášnivéhopoblúznenia", som si uvedomil stav veci. Sme v kriakoch asi 2 metre od frekventovanéhochodníka, je už úplne svetlo a nachádzame sa na dohľad odvysokoškolského internátu. Okolo nás porozhadzované veci, a ja mám na sebebatoh so sirupom pre sestru (celý čas som ho mal na sebe). Snažil som sa nešikovne zahrať etudu, že si hopráve dávam na chrbát, ale asi mi to nevyšlo. Doráňaní a pooškieraní sme sipozbierali veci, ako tak sa upravili a nenápadne vyšli z kriakov naranné slnko, letmo sa rozlúčili a išli každý svojou cestou. Keď som otváral dvere do bytu, sestre akurát zazvonil budík,musela ísť do práce. Ja už som mal po nočnej.
Tak, ja by som mal zatiaľ len toľko.
váš
Celestín Libido
