Tenkrát podruhé (nepoučiteľný)
K môjmu druhému zážitku v tejto oblasti došlo hneď vzápätí po tom prvom, zhruba tak asi približne po roku a pol.
Ak som spomínal, že ten prvý vznikol za dosť pohnutých okolností, tento vznikol za úplne pohnutých okolností. Zase išlo o kamarátku, s ktorou sme sa poznali viac z krčmy ako zo školy. Dosť sme si sadli, radi sme sa stretávali, a bol som dosť dobrý v jej rozosmievaní. Ani som si nevšimol nič zvláštne, bral som ju ako normálnu kamošku, keď z ničoho nič prišlo pozvanie pre mňa a mojich kamarátov k nim na izbu na internáte, že urobíme poriadnu akciu. Ani vtedy mi nič neprišlo čudné. Keď sa táto baba stále točila okolo mňa a keď trvala na tom aby som sedel (no sedel, bola to taká pololežná poloha), stále pri nej, začal som niečo šípiť.
Moje šípenie bolo opodstatnené. Keď sme sa dostali do fázy padania zábran, rozumej, keď sme vypili všetky zásoby alkoholu a iných omamných látok (podozrievam, že jeden kámoš im vypil aj voňavku a čistiaci prostriedok, nakoľko bol v nepoužiteľnom stave po celý priebeh večera), nejako nevdojak sme si začali s touto vyššie menovanou prejavovať náklonnosť a s tým súvisiace nežnosti. Okrem nás dvoch nebolo v izbe vtedy dohromady nikoho. Iba, napravo, priamo vedľa nás jej kámoška s frajerom, priamo oproti nám ich prváčka na prístelku s druhou jej kamoškou, na ľavej strane izby strane "nepoužiteľný" kamoš zaberajúci posteľ, a ešte jeden kamoš, ktorý stál pri okne a ozývalo sa mu básnické črevo pri pohľade na rozsvietené okná druhej časti internátu. Postupne asi celé osadenstvo pochopilo, k čomu sa schyľuje, čo ide udrieť, (tentoraz nielen promile do hlavy), zhaslo sa, kamoš odišiel aj s básnickým črevom, ostatní účastníci zostali, predstierajúc spánok. Asi už nemusím bližšie vysvetľovať k čomu vyvrcholil dej. Samotný môj "výkon" tejto, nazvime to činnosti, by z objektívneho hľadiska nezniesol ani kritériá podpriemeru, ale pri takýchto divokých podmienkach som dnes hrdý na to, že som to vôbec ustál, a to teraz myslím doslovne.
Ráno bolo kruté, nepoužiteľný kamoš sa zobudil, netušiac k čomu došlo (bol jediný), a s reziduálnou veličinou alkoholu v krvi začal vystrájať srandičky, ktoré nestihol deň predtým. My ostatní sme to mlčky trpeli. Ja osobne som mal chuť vypadnúť a už nikdy sa nikomu z tohto osadenstva neukázať na oči. Keďže sme však všetci navštevovali tú istú školu, nedalo sa stretnutiu vyhnúť. Zároveň som mal tendencie napraviť si reputáciu, preto došlo ešte k viacerým pokusom, ale o nich až nabudúce. Budem to dávkovať radšej po kvapkách.
S úctou váš
Celestín Libido
Vážení poslucháči, práve ste si mali možnosť vypočuť druhý diel populárno-náučného seriálu "Príbehy grambľavého Casanovu".
Časové znamenie ohlási dvadsaťdva hodín tridsať minúť.
Pip, pip, pip, pip, píííp.
Bolo dvadsaťdva hodín tridsať minút.
Známa zvučka ohlásila program "Hráme jubilantom".
Prvá pieseň bude venovaná našej matke, babke, sestre, sesternici, kamarátke, susedke, kolegyni, spolužiačke, dlhoročnej členke miestneho spevokolu Zvonivý kolovrátok, členke dobrovoľného hasičského zboru Hadica pri obecnom úrade, spoluzakladateľke jednotného roľníckeho družstva Vemeno pri obci Vlhká Tôňa, pani Otílii Mačifúzovej pôvodom z Popudinských Močidlian, ktorá sa nedávno dožila krásneho, okrúhleho jubilea, 68 rokov.
Drahá naša mama stará,
buď nám Ty len dlho jará,
Vstávaj denne s rannou rosou
nevezme Ťa dáma s kosou.
Pani Otílii všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia želajú sestra Hermína, syn Mojmír, nevesta Anežka a vnúčik Jožko za všetkých babičke posiela veľkú pusu. My z redakcie sa pripájame a posielame darček v podobe pesničky.
Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka, je moja mamička... štuk.
Ostatné vysielanie vám pustím až nabudúce, šetrím si baterku v tranzistore.
