Keďže nespĺňam požiadavky krásy ani talentu balenia, išlo to u mňa ešte ťažšie ako u priemerných jedincov môjho druhu a veku. Keď už sa niečo horko-ťažko podarilo zbaliť a začali sme spolu, prepytujem, "chodiť", zväčša išlo o prudko kresťansky založené dievča vyznávajúce metódu: "až po svadbe". Vzhľadom na tieto kruté až neľudské podmienky som k svojej prvej skúsenosti prišiel až v 20 (slovom dvadsiatich) rokoch a to za veľmi pohnutých okolností.
V podstate tá konkrétna baba ma k tomu dokopala. Išlo o moju kamarátku, resp. skôr známu, s ktorou sme sa párkrát predtým stretli v našom obľúbenom podniku tancujúc a flirtujúc počas bezuzdného požívania, omamných látok, jedov a prekurzorov.
V jeden večer sme tam zostali z celej partie sami. Všetko prebiehalo ako obyčajne, keď tu zrazu, po jej odprevadení na zastávku, sa zistilo, že jej ušiel posledný autobus. Navrhla, že prespí u mňa na intráku. Bránil som sa, že tam bude môj spolubývajúci, ktorý má mať druhého dňa skúšku, že to nejde. Nepomohlo. Povedala, že jej to nevadí, že sa nejako zmestíme. Pochopil som, ktorá odbila. Spolubývajúci po našom príchode tiež pochopil, ktorá odbila. Bez slova išiel spať inde. Samozrejme na našom dvadsaťosem miestnom, čisto chlapčenskom intráku, zobudil ostatných dvadsaťšesť členov, aby aj ich oboznámil s tým, ktorá odbila. Počas celého, prepytujem, "výkonu", som teda počúval zvuk rádoby potichu sa presúvajúcich ľudí a tlmený chichot prerývaný občas výkrikmi do tmy: „Poďme ho sledovať cez okno!" Samotný, prepytujem, "akt" prebehol aj napriek týmto ťažkým podmienkam relatívne bez problémov, ale potom (rozumej, po opätovnom zásobení mozgu krvou) na mňa doľahol ťažký pocit viny a zhnusenia samého zo seba.
Hneď pokračujem. (Napätie čo? Vyschlo mi v krku. Aj po toľkých rokoch to vidím a cítim, akoby to bolo dnes, dojíma ma to).
Už píšem ďalej. (Napätie povoľuje, slzy dojatia usušené, prichádza epilóg)
Uvedomil som si v celej nahote (a to doslovne, ba priam to na mňa doľahlo a začalo ma to gniaviť), že tú babu nemilujem, a že som si to takto rozhodne nepredstavoval. Cítil som sa hrozne, ráno som sa jej ani nedokázal pozrieť do očí, bolo mi jednoducho trápne. Ešte sme si potom párkrát zavolali, ale už sme sa odvtedy nikdy nevideli.
Poučenie ktoré som si z toho vzal: Nikdy si nezačínať s niekým koho nemilujem!
Nabudúce vám porozprávam o tom, ako som sa aj tak nepoučil.
váš
Celestín Libido
Vážený poslucháči Rádia Slobodný Tekov. Práve ste si mali možnosť vypočuť prvú časť autobiografického, populárno - náučného seriálu "Príbehy grambľavého Casanovu". Druhú časť uvedieme budúcu stredu o dvadsiatejdruhej hodine pätnástej minúte stredoeurópskeho letného času.
