Vybral som sa nakupovať do nákupných centier. Na púť som sa plný energie s vervou vydal zhruba okolo 15:38 s triádou plánu nákupu v znení: vyhľadať, kúpiť, odísť. Domov som sa vrátil unavený a zničený približne o 21:47 (slovom dvadsaťjedenštyridsaťsedem!!!) stredoeurópskeho zimného času. Chcel som si len pozrieť bundu na lyžovanie, pretože v tej mojej sa mi pokazili sťahovacie gumičky a je mi v nej zima, nejaké lyžiarske okuliare, akciové korčule a hlavne čiapku, nakoľko v tej s obrovským brmbolcom á la Vašek z filmu „Ako vytrhnúť veľrybe stoličku" vyzerám ozaj veľmi oldschoolovo (viď foto) a budím okrem nežiaduceho záujmu aj pohoršenie u modernej snowboardovej generácie:
Bez nej je to tiež rozpačité, to treba otvorene priznať:
Okrem iného som teda potreboval najmä zohnať nejaké ozaj superkúlové zohrievadlo hlavy.
Taký bol v skratke môj plán. Aké boli výsledky niekoľkohodinového nákupu? Ani sa nepýtajte. Kúpil som:
ponožky na volejbal „len" za 150 korún, ktoré ani veľmi nepotrbujem, ale pri tých bundách za 16 000 Sk sa mi to fakt zdalo ako veľmi výhodná kúpa,
topánky na leto, ktoré vlastne vôbec nepotrebujem a obávam sa, že keď ich na mne niekto uvidí, prepukne v záchvat smiechu, pretože trošku pripomínajú obuv, ktorú mali na sebe traja chrobáci z rovnomenného filmu, lenže mne sa celkom páčili a ani neboli drahé,
plyšové hračky pre deti mojich kamarátov, ktoré sa "nedali" nekúpiť - myš s nastaviteľnými ušami a obrovskými topánkami, ktoré majú šnúrky na zaväzovanie, ma fakt dostala, no a potom ten levík s veľkým bruškom a obrovskou jemnou hrivou, ten sa mi tak páči, že fakt neviem, či budem schopný ho niekomu darovať, bohužiaľ bol posledný (tu mi nedá nespomenúť, že trčiaca noha plyšového leva z igelitky je celkom dobrý magnet na pohľady dievčat v autobuse - jedna sa na mňa dokonca usmiala;)
stolovú lampu, ktorú nemám kam dať, ale stála len 139 korún, plus štyri žiarovky do rezervy (ja sa dám nachytať naozaj na všetky „výhodné" nákupy)
uterák, ktorý sa mi nikam nehodí, ale stál len 59 korún...
Jediné, čo som kúpil z plánovaného zoznamu sú lyžiarske okuliare, rovno troje, aj pre sestru a švagra, ale pochybujem, že to niekto bude nosiť, lebo to je taký hyzdič, že aj potápačské okuliare sú proti tomu úplné hov... nič.
Aby som bol naozaj úplný, ešte som mal v košíku aj jeden lyžiarsky sveter, nástenné hodiny a priamočiaru pílku, ale tieto výrobky sa mi z neho našťastie podarilo dostať v poslednom záchvate zdravého rozumu (lepšie povedané v svetlej chvíľke počas výpadku nákupného ošiaľu)
Najhoršie, že som si minul finančné prostriedky v hodnote jednej priemernej lyžiarskej bundy, ale nedalo sa odolať... „nekupte to, když je to tak levný" ... Trochu sa obávam, že sa zo mňa postupne stáva žena. Ak to takto bude pokračovať, v budúcich mesiacoch si nebudem môcť dovoliť veľmi jesť, ale čo je horšie a čoho sa oveľa viac bojím je, že mi raz znenazdania odpadne pipík, a tu už končí každá sranda!
