Vybrali sme si white trail ( bielu cestu ) - putovali sme najprv okolo všetkých jazierok v blízkom okolí, je ich tu naozaj celkom dosť. Potom sa naša značka vracala naspäť, tak sme prešli na ďalšiu cestičku smerujúcu popri jednom krásnom horskom potoku - Michigan brook, tu sa Zdenko maximálne vybláznil s foťákom, preto nám aj táto inak krátka prechádzka trvala celkom dlho :-) Večer sme šli hrať ping pong a ešte si kúsok precvičiť ramenné svaly na kajaky. Po zotmení ma napadlo, že si idem zacvičiť aerobics, ako to robím vždy keď si potrebujem vybiť energiu. Navrhla som to babám, a čuduj sa svete, obe pristali a šli sme si vyrobiť aerobikové štúdio do miestnosti s pingpongovým stolom, ktorý sme odsunuli, zapojila som notebook, pustila pravú tanečnú hudbu, pripravili sme si taktiež činky z plastových fliaš naplnených vodou a na necelú hodinku sa zo mňa stala precvičovateľka aerobiku.
Druhý deň som robila raňajky, potom housekeeping a po obede bolo konečne naozaj dosť teplo, tak sme sa šli kúpať. Ja viem, že aj vy máte stále búrky a pršanie ako nám píšete, ale verte, že tu okrem búrok a pršania je ešte aj celkom kosička, čiže keď sa konečne ako tak oteplilo, šup šup do vodičky. Juj, ale to vám bola ľadová voda - raz darmo, keď nonstop každý deň pršalo počas posledných dvoch týždňov...no nemalo sa kedy otepliť. Tak sme zaplávali aspoň tak aby sa nepovedalo, a šup šup do tepla.
Poobede sa šlo do našej dedinky Stowe, do verejnej free knižnice na free rýchly internet, skvelé !! Pred knižnicou bol book sale, vyradené knihy predávali za dolár, tak nekúp to ! Wjerka si decentne kúpila iba dva malé paperbeky, Zdenko nakúpil trošku více - počítačové a fotografické manuály. Po zatvorení knižnice ( keďže bol piatok tak už o 6:30 PM ) sa v záhrade pred knižnicou konala vernisáž hypermoderných sôch umiestnených priamo v záhrade. Keď niekedy zase pôjdeme do knižnice na rýchly internet, uvidíte aj fotky týchto hyper sôch. Otvorene priznávam, že mám rada moderné umenie, ale toto bolo asi prílš moderné aj na mňa :-D
Ďalší deň bola sobota. Dovolila som si dlhšie pospať, však po dvoch dňoch vstávania o siedmej sa aj patrilo ! Ale už pred desiatou ma Zdenko prišiel budiť s tým, že ideme na výlet. Tak som teda vstala. S týmito mojimi hyperkonzumnými spolubývajúcimi som ani nemohla čakať nič inšie - šli sme do Burlingtonu, do Best Buyu kúpiť foťák pre Lenočku a pre Zdenka sa kupoval externý disk. Tak nekúpte keď sú tu také ceny a keď prvá výplata už prišla ! Potom sa šlo ešte do Wall martu ( hypermarket ) kúpiť nejaké jedlo, keďže sme boli hladní a potom už program vymyslela Wjerka ! Jupí !
Najväčšie vermontské jazero LakeChamplain, ktoré sa rozprestiera od Québecu cez Vermont až po štát New York oslavuje v týchto dňoch 400-té výročie objavenia francúzskym bádateľom Samuelom de Champlainom. Pri tejto príležitosti sa konal v meste festival. Pouliční umelci - od divadla, cez rôznych spevákov, muzikantov a akrobatov. Taktiež tu boli tradičné trhy s tradičnými produktami, jednoducho to tam žilo :-) dokonca sme po ceste stretli jeden párik z Česka a prehodili sme pár slov. Žijú tu už vyše 20 rokov, majú 20 ročného syna, zvláštne lebo my sme ich tipovali tak na niečo cez tridsať :-) Cestou späť sme sa stavili v Cabote - predajni syrov a iných dobrôtok spojených s ochutnávkou v dedinke Waterbury. Nevadí, že sme si nič nekúpili, pekne sme si dali tri kolá okolo syrového ochutnávkového stolíka ako ďalších dvadsať ľudí a nasýtení sme odišli :-)
Dnes bol športový deň ! Po obede sa šlo spoločne dvoma autami aj s amíkmi na high school do Stowe hrať basketball :-) Okrem basketu sa pohádzalo aj s lietajúcim tanierom a loptou na americký futbal. Ja ako odporca kontaktných športov som si fakt prišla na svoje :-)
A ešte hádam niečo napíšem o práci, aby sme si naozaj nemysleli, že tu len tak vylihujeme :-D aj keď to v skutočnosti tak je. Včera bolo veľmi vtipne na večeri. Bolo tam strašne veľa malých detičiek, ktoré sú veľmi zvedavé na všetko, a ja mám problém rozumieť dospelého človeka, ktorý sa aspoň snaží, nie to ešte trojročné šušľavé dieťatko, ktoré bolo zvedavé naozaj na všetko: raz sa pýtala, na limonádu, neskôr chcela vedieť aký bude dezert. Potom prišla za mňou s kávovou šálkou a s otázkou, na čo je táto šálka. Potom sa ma pýtala ešte kopec vecí, ale asi som nepochopila čo :-D Po večeri, keď sme upratovali stoly za nami došiel jeden starší pán a začal sa vypytovať odkiaľ sme a ako sa nám tu páči. Po základných otázkach vysvitlo, že jeho syn mieri na jeseň na Balkán a pýtal si od nás nejaké rady.
Teraz už naozaj musím končiť, ideme mať grill party :-D už to tu všetko pekne smrdí a dymí.
