To sme ešte netušili ako je Bešeňová v skutočnostidoslova odrezaná od autobusového a vlakového spojenia. Nakoniec samozrejmevšetko dobre dopadlo a dokonca sme sa aj pobavili.
Z Bystrice odchádzame o 8 : 50 linkovým spojom doRužomberka, v domnení, že odtiaľ sa do 10km vzdialenej dedinky nejakodostaneme. Na stanici v RK zisťujeme, že sme mali prísť o 10minútskôr alebo si môžeme počkať ďalšiu hodinku a pol na najbližšie priamespojenie do Bešeňovej. Chceme voliť nejakú inú alternatívu, druhú možnosť,nejaký vlak, ktorý samozrejme nejde. Rozmýšľame nad stopovaním – s týmmáme už aké také zážitky. Nevýhoda je však náš počet, sme traja, čiže skúšameešte niečo iné.
Pristáva pri nás autobus smerujúci do Svidníka. Jeejda,potešila som sa, to predsa ide do Mikuláša, po diaľnici cestou do Bešeňovej, čo znamená, že by sme sa teoretickymohli dopraviť buď do Mikuláša a skúsiťútok na Thermal park odtiaľ, alebo ešte lepšia možnosť, že by nás milí páni vodiči( boli totiž dvaja, to bol ozajstný diaľkáč ) vyhodili niekde napolceste, najlepšie čo najbližšie k nášmu vysnívanému cieľu. S maloudušičkou prichádzam k vodičovi, spýtať sa čo a jak. Nakoľkonajbližšiu zastávku majú v Mikuláši, je pre nás určite výhodnejšie zostaťtu v RK, pretože z Mikuláša je spojenie ešte o kúsok horšie,dozvedáme sa. Ja však skúšam stále. A vy vlastne pôjdete po diaľnici tesneokolo Bešeňovej, ale teda, je to diaľnica, tam sa asi naozaj nedá zastať, však ?Dostávam sa čoraz nenápadnejšie k môjmu hlavnému zámeru. Po niekoľkýchvetách sa šofér obracia na svojho kolegu, s tým, že on je tenkompetentnejší, a my sa dozvedáme, že nás niekde na polceste môžu vyhodiť,ovšem si musíme kúpiť lístok až do Mikuláša.
Hurráá, tešíme sa asi najviac na svete ! Ďakujeme milíšoféri, naozaj ste nám pomohli. Vyhodili nás na výpadovke z diaľnice naBešeňovú. Tak sme šlapali pešo, trikrát po ceste míňame smerovú tabuľuThermalpark 500 metrov,a tým nechcem povedať, že sme sa točili stále dokola ale to, že takto sanavodzuje slastný pocit objektu blízkovzdialeného alebo vzdialenoblízkeho ?
Samotný aquapark asi opisovať nebudem, však tak ako všade :vírivky, tobogány, plávacie bazény, squellé polohovatelné kreslá, ktoré boli neustále obsadené nejakýmiuterákmi a vyzeralo to asi tak, že z 10tich superkresiel na dvochniekto ležal a tých zvyšných osem bolo obsadených uterákom a ja somsi nemala kde ľahnúť . Ale to bola asi jediná negatívna vec. Inak veľmiveľa poliakov, čechov a kadekoho iného. Rodiny s deťmia seniori, jednoducho s našou vekovou kategóriou sme dosť vytŕčali.
O piatej sme sa pomaly začali zaujímať ako sa dostanemespäť. Zistenie, že priamo z Bešeňovej nejde najbližšie tri hodiny žiadnybus ani vlak nás teda nepotešilo. Milá však bola ochota pracovníčok baru a recepciepri zisťovaní týchto neutešených informácii, aspoň sme vedeli, jak sa mámezariadiť.
Po šiestej naše kroky mierili do susednej dediny na 2 km vzdialenú železničnústanicu, kde nás zobral vlak smerujúci do Liptovského Mikuláša. Stanica bolazavretá, lístok sme si kúpili až vo vlaku. Sprievodca si rýchlo nevedelspomenúť koľko by mohol taký lístok do LM pre študentov stáť. Preto sa nás nato spýtal. My sme to nevedeli takisto. Môj priateľ navrhol aby sme sa zložilikaždý po dvacke. Po kyslom ksichte, ktorý sprievodca vystrúhal, nám povedal, že to bude pre dnešok za 15 zatroch. Cestou sme sa kochali pohľadmi na Liptovskú Maru a v Mikuláši smeprestúpili na priamy bus do BB.
Koniec jedného pekného dňa.
