Druhý deň nášho výletudo Barcelony sme šli najprv obzrieť Arc de Triomphe potomnasledovala Torre Agbar a hor sa za objavovaním slávnych staviebešte slávnejšieho Antónia Gaudího.
Najprv sme si zobrali namušku Parc Guell. Pôvodne to malo byť záhradné mestečko pre prešesť samostatných rodinných rezidencií ale projekt sa nepodarila tak od roku 1923 sa stal majetkom mesta a je sprístupnenýverejnosti. Gaudího rukopis sa tiahne celým územím. Tieto dvadomu pri vstupe dnes slúžia ako predajne suvenírov a múzeum, vminulosti to malo byť obydlie pre strážnika a administratívnabudova.
Celkový areál je dosťrozsiahly a členitý. My sme park neprešli úplne celý a aj taknám to trvalo minimálne tri hodiny. Z najvyšších miest jeperfektný výhľad na celú Barcelonu a more v pozadí.
Maskotom parku je nepochybnetento drak či jašter. Neustále sa pri ňom fotili desiatky ľudí.Keďže si ho ľudia nemôžu len tak odniesť domov na pamiatku,obchodníci jeho podobu ponúkajú v rozličných inýchzmenšeninách, ako kľúčenku, magnetku, plyšovú hračku,keramickú sošku či puzzle. Tak sa teraz zmenšenina drakanachádza už aj na našej chladničke. Metóda rozlámanej keramiky ktorú Gaudí veľmi rád využíval sa volá trencadís.
Pôvodne zamýšľanétrhovisko s 86 dórskymi stĺpmi sa síce trhoviskom nikdy nestaloale myslím si, že to nikomu nevadí. Nad stĺporadím sa nachádzamalé námestíčko so serpentínovými sedadlami.
Nasledujúcou zastávkou vnašom putovaní sa stala ulica Paseo de Gracia a s ňou spojené ďalšie Gaudíhostavby. Začali sme prehliadkou Casa Mila alebo La Pedrera. Vystálisme 20-minútový rad a za 5.5 EUR ( študentská cena ) sme sa kuknidovnútra. Priemyselník Mila so svojou manželkou poverili Gaudíhopostavením rezidencie. Výstavba trvala od roku 1906 do roku 1912.Architekt vytvoril dva apartmánové domy s oddelenými vchodmi.Sínusovitú fasádu spoločnú zdieľajú spoločne.
V roku 1984 sa budovazaradila do zoznamu svetového dedičstva Unesco. O šesť rokov nato ju kúpila banková spoločnosť Caixa Catalunya a začala srekonštrukciou. Od roku 1996 je sprístupnená verejnosti. Dnes vnej sídli viacero nadácií. Podkrovie, terasa a časť štvrtéhoposchodia sú permanentne sprístupnené verejnosti ( terasa je vnepriaznivom počasí zavretá ) a na príležitostné výstavy jeurčené prvé poschodie. V expozíciách sme sa znova oboznámili sosobou slávneho architekta a jeho dielami. Takisto sme nahliadli doapartmánu zariadeného dobovým nábytkom zo začiatku 20.storočia.V cene vstupenky bol zahrnutý audio guide, tak so slúchatkami naušiach sme počúvali výklad v nami zvolenom jazyku. Ja sompočúvala po francúzsky :-)
Úplne na záver dňa našacesta smerovala na Placa de Espaňa. Ak sa vám tieto veže zdajúnejaké povedomé, asi ste boli v Benátkach. Autori sa inšpirovalislávnou vežou na Námestí svätého Marka.
Takže toľko odo mňa aspomienok na Barcelonu.
