Z Brna sme sa vybrali do 20 km vzdialeného Slavkova vlakom.Bola som potešená skutočnosťou, že počas letnýchprázdnin majú všetci cestujúci do 26 rokovnárok na 50% zľavu. Cestu sme si krátili pozorovanímblízkeho a vzdialeného okolia, takisto osadenstva nášhovozňa. Vedľa nás sedela rodinka s deťmi napchávajúcasa McDonald's stravou. Pred nami bola nevidiaca veža aj so svojímvodiacim psom. Tak sme si užívali cestu vlakom, že keďprišla prvá zastávka – čo bol náš vytúženýcieľ cesty - Slavkov, nejako sme sa pozabudli a nestihli smevystúpiť. To tie nové bezpečnostnésamozamykacie dvere v modernejších súpravách čozabraňujú samovrahom ukončiť ich životy.
Teda sme sa previezli do najbližšej stanice. Dedinka sa volalaBučovice. Zistenie, že najbližší vlak ide o hodinku násnepotešilo. Okamžite sa vo mne ozval stopársky pud a šla somsa spýtať staničnej obsluhy na nejakú vhodnúlokalitu, kde by sme niečo stopli naším smerom. Cesta medzidedinami je momentálne nezjazdná, prebiehajú tamstavebné práce. Dozvedeli sme sa. No čo, zmierila som sa s myšlienkou, ženajbližšiu hodinku musíme len prečkať. Šli sme sa pozrieťhlbšie do dediny. Po pár metroch od stanice nássmerovka naviedla k mestskému zámku. To bola úplnáparáda ! Prinášam foto, posúdťe sami. Záhradaako z nejakého filmu o princeznách. Nechápalisme prečo sa tento renesančný skvost ( ako ho počastovalapani predavačka pohľadníc ) nespomínal nikde nainformačných letákoch o okolí Brna. Naprehliadku zámku nám bohužiaľ už čas nezostal,pretože sme predsa chceli stihnúť ten Slavkov.
V Austerlitzi ( názov pod ktorým Slavkov poznajúaj v zahraničí ) sme prešli od stanice do historickéhocentra približne za 30 minút. V informačnom centreponúkajúcom množstvo letákov v rozličnýchjazykoch sme sa popýtali na možnosti prehliadky a vydali sado samotného zámku. Ponuka prehliadok bola bohatá.Vybrali sme si obe prehliadkové trasy. Prešli sme zámockýmisalónmi a salónkami. V Historickom sále násupútala akustika. Všetci čo sa nachádzali dnu počulivšetko o čom sa tu kedy diskutovalo, zatiaľ čo, všetci tí,čo načúvali pred dverami nepočuli absolútne nič.Možno preto si kompetentní vybrali práve tútomiestnosť na podpísanie mieru po bitke. Konkrétne satak stalo 6. decembra 1805 medzi francúzskou a rakúskoustranou. Rusko ostalo trochu bokom. Ale nesmieme zabúdať, žedefinitívny mier bol podpísaný práve vBratislave, v Primaciálnom paláci v Zrkadlovej sieni ažkoncom decembra.
Zaujímavá bola expozícia nazvanáVirtuálna bitka. Počítačovo spracovaný úplnýpriebeh bitky od začiatku až po koniec.
K zámku patrí aj zámocká záhrada.Táto bola omnoho väčšia ako tá Bučovická,ale zasa mala iný ráz. Však posúdťe sami.
Golfisti v nej hrali svoj obľúbený šport a svadobnýkočiar ste tu mohli stretnúť tiež. V zámku totižpráve prebiehala svadobná hostina.
Príjemný zážitok, odporúčam ako tip navýlet.
