Tak sa to stalo. Po vyše piatich, dosť monotónnych rokoch (až na jednu osem-mesačnú výnimku), kedy som sa prioritne starala o naše malé dcérky, prišiel tohtoročný august a s ním spojený návrat do pôvodnej práce, na nie celkom rovnakú pozíciu.
Túto náročnú udalosť, nielen pre mňa ale aj pre rodinu, som začala organizovať už rok a pol pred nástupom. Najprv som sa ozvala na personálne oddelenie v pôvodnom zamestnaní s otázkou, či vôbec bude možné sa po takom dlhom čase vrátiť späť. Nie je to totiž úplná samozrejmosť, aj keď zákony tvrdia niečo iné.
Takisto som nezatajovala skutočnosť, že sme sa počas pandémie a môjho prvého tehotenstva vrátili do rodiska a už nežijem trvalo v Bratislave. Našťastie práca z home office v podobe hybridného modelu stále funguje, takže v tomto smere bola situácia priechodná.
Keď bolo všetko v dostatočnom predstihu predbežne naplánované, mohli sme s relatívnym kľudom vyraziť na 8-mesačnú cestu po Južnej Európe. (Ale to je iný príbeh a tomu sa tu venovat nebudeme). Na začiatku mája sme sa vrátili, rýchlo vybavili všetky možné aj nemožné odložené zdravotné prehliadky (pre deti aj pre mňa), aby som mohla prvého augusta začať novú pracovnú kapitolu.
Moje znovuzaúčanie po materskej prebiehalo v kancelárii, a teda som sa na všetky pracovné dni v auguste presunula do office. Krásny výhľad z 10-teho poschodia na hrad, Malé Karpaty aj Slovnaft vôbec nenudil:).
Bola to fakt veľká zmena. Vidieť zrazu v kancelárii toľko dospelých ľudí pokope, ktorí aj síce viacerí majú deti, ale sa o nich takmer nebavia, neriešia ako jednotliví potomkovia prospievajú či neprospievajú, nepýtajú sa na zuby, plienky, topánky a iné záležitosti, tak bežné z ihrísk.
Musím priznať, že to bolo veľmi oslobodzujúce. Ten pocit, že aspoň na pár hodín môžem byť niekedy aj niekým iným ako len matkou. Môžem byť napríklad aj kolegyňou alebo len celkom obyčajnou Vierou. Fakt zaujimavý a nový pocit! Nemať pri sebe neustále tie moje dve princezné.:)
Postupne, samozrejme, všetko zrutinieva, ešte nie som plne autonómna v práci, stále sa veľa pýtam ale už robím čiastočne z domu. V office aj ten nádherný výhľad z 10-teho poschodia sem-tam zovšednie (hlavne keď tak intenzívne prší). Baby začali od septembra znovu chodiť do škôlky, tak si všetci zvykáme na tieto nové režimy a snažíme sa v tom nestratiť. Asi to bude ešte nejaké obdobie trvať, ale snáď sa to všetko časom utrasie :). A nie, vôbec mi nechýba full-time matkovanie a nechcela by som sa vrátiť späť :). Všetko je tak, ako má byť.
