Zabáva nás ich viera. Zabáva nás ich strach z nepoznaného. My sme už inde. Vieme takmer všetko. Spoznali sme možnosti, ako ovplyvňovať svet, aby slúžil našim účelom. My sa nepodriaďujeme svetu, to svet podriaďujeme sebe. Nič nám neunikne. Vidíme, počujeme, cítime vôňu, rozlišujeme tvary, vnímame chute.
Našich päť zmyslov nám dodáva pozorované časti okolia, ktoré nemilosrdne vyhodnocuje logika. To, čo sa vymyká možnosti zachytenia našimi pozorovateľskými „senzormi“ je niečo... niečo...hm... niečo, čo sme ešte neobjavili, ale my to určite raz objavíme, je to len otázka času. Privádza nás do smiechu to zvláštne slovo, ktoré tak často počúvame ako ozvenu minulosti. Nadprirodzeno. Aké zvláštne slovo. Niečo, čo je nad tým, čo vnímame ako prirodzené. Je to azda neprirodzené? Naša súčasná mentalita nám zaradila javy okolo nás do priečinkov:
· Vysvetlené
· Ešte nevysvetlené
Postupne sme objavovali, že naše zmysly sa dajú klamať. Nie málo príkladov je na oklamanie zraku, čuchu, hmatu, sluchu, chute. Museli sme objaviť pomôcky na to, aby sme prenikli hlbšie do poznania nášho okolia a javov, ktoré ovplyvňujú náš život. Viem dovidieť na vzdialené hviezdy. Máme super ďalekohľady, ktoré nám verne sprostredkujú výhľad na veci vzdialené. Verne? Máme mikroskopy, ktoré nám zväčšia aj neviditeľne malé veci a môžeme ich pozorovať, akoby sme boli medzi nimi. Skutočne? Ukážte hviezdokopu človeku, čo nemá vzdelanie z astronómie a popíše vám svätožiaru. Ukážte prvoky človeku, čo nemá vzdelanie v biológii a popíše vám chrobáky, či červíky. Zvykli sme si na päť zmyslov. Zvykli sme si na pomôcky, ktoré nám pomáhajú preniknúť do častí sveta, čo sú mimo rozsahu vnímania našich piatich zmyslov. Veríme však, že to, čo nám sprostredkovávajú je tu. Dá sa to vidieť, chytiť, cítiť. Týmto sa zaoberáme a okolo tohto sa krútime. Povie mi niekto, prečo teda stále máme pocit, akoby sa náš život odvíjal podľa iných pravidiel, aké sme si predurčili v poslednom období? Prečo človek len tak zrazu stretáva iného po tom, ako naňho intenzívne myslel? Prečo máme z nejakých miest, ľudí, či javov nevysvetliteľný strach a vyhýbame sa im? Prečo odmietneme nejakú ponuku bez logickej príčiny len preto, lebo to tak cítime? Zvykli sme si to nazývať intuícia. Táto zvláštnosť patrí do priečinka „ešte nevysvetlené“. Nie som sám, čo si všimol, ako podriaďujeme svoj život piatim zmyslom. Ako si určujeme ciele, ktoré naše zmysly dokážu vnímať. Kde je tá doba, kedy ľudia tušili, čím sa oddeľujú od ostatných živočíchov? Dnes ľpieme na tom, čo nás spája so zvieracou ríšou. Ľudia boli v období, kedy si uvedomovali svet v dvoch platformách. Hmotnej a nehmotnej. Mali úctu k obom, ale tak ako v každom vývoji, aj v tomto vývoji poznávania boli na začiatku. Popisovali javy prostredníctvom výrazových prostriedkov, aké mali k dispozícii. Je preto úsmevné čítať veľa vysvetlení prírodných úkazov z minulosti. Dnes máme nevýslovne bohatú zásobu výrazov na všetko, čo sa dá pozorovať piatimi zmyslami. Nastúpila doba spoznávania toho mimo... Tam sme v plienkach, a preto aj opis týchto javov je ako hatlanina malého dieťaťa. Poviem duchovno a vrhnú sa na mňa tí, čo pochopili zbytočnosť starých náboženských dogiem. Nenechajú ma ani dorozprávať a každý, kto o tom „inom“ chce rozprávať, hľadá s námahou správne výrazy, aby neboli zaťažené minulosťou. Naopak tí, ktorí duchovno strážia hľadiac cez prizmu starých nefunkčných tradícií nepripúšťajú nové vysvetlenia, ani poznatky. Stagnujeme.
Racionálny svet stráca dych. Je čas skúmať to, čo je mimo našich zmyslov a pochopiť, ako nám to vplýva na existenciu.
Zbavme sa všetkých bohov minulosti, aby sme mohli nájsť toho jediného skutočného!
