Valerián Švec
Kde robíme chybu?
Kde sme spravili chybu, že nevieme rozoznať v praktickom živote toľko krát už zažitý a toľko krát boľavo odskúšaný fašizmus? Kde sme spravili chybu, že si ho dokonca cieľavedome budujeme?
Som jednoduché stvorenie, čo na tento svet prišlo na chvíľu porobiť, čo treba a zasa sa vráti späť ... Zoznam autorových rubrík: Séria o Večnom pútnikovi, Úvahy, Próza, Súkromné, Nezaradené
Kde sme spravili chybu, že nevieme rozoznať v praktickom živote toľko krát už zažitý a toľko krát boľavo odskúšaný fašizmus? Kde sme spravili chybu, že si ho dokonca cieľavedome budujeme?
Najdôležitejšou črtou prístupu k deťom od útleho detstva je viesť ich k čo najväčšej závislosti. Samozrejme, že náš priamy dohľad sa nemôže v tomto ranom období plne uplatniť. Používame pre tento prístup samotných rodičov formou síce nenápadnej, no masívnej kampane. Hlavné znaky kampane na rodičov sú:
Ako sme spomenuli vyššie, je veľmi vhodné pristúpiť k oddeleniu mláďat čo najskôr. Preto je nutné dbať o to, aby samotný pôrod bol čo najviac démonizovaný. Veľmi vhodne sa udomácnil postoj k tehotenstvu ako k chorobe. Otrokyňa musí byť sledovaná pri ťarchavosti zásadne odborným systémovým pracovníkom (lekárom). Vývin plodu sa musí sledovať, aby boli možné prípadné zásahy.
1.časť - budovanie pripútanosti pre úspech bezpečného chovu Úspešný otrokár vedie svojich otrokov k absolútnej pripútanosti na systéme, ktorý pre otrokov vytvorí. Miera úspešnej pripútanosti je priamo úmerná miere dobrovoľnosti otrokov pripútať sa. Preto je nutné sústrediť sa na nepretržitú presvedčovaciu kampaň o potrebe každej súčasti vytvoreného otrokárskeho systému. Táto kampaň musí byť efektívna na každej úrovni a v každom vývojom stupni otroka. Cieľ je zbaviť otroka svojprávnosti nie násilnou cestou, ale postupnou sugesciou docieliť, že otrok prestane dôverovať vlastnému úsudku postupne v každej oblasti svojho života. V súčasnosti to vysoko efektívne podporujú masovo komunikačné prostriedky. Samozrejme, najdôležitejším obdobím, kedy sa môže otrokárska manipulácia vštepiť do otroka najhlbšie, je detstvo a dospievanie.
Súťaž je prirodzeným spôsobom vývoja života, ktorú často nazývame evolúcia. Je úplne prirodzené, že evolúcia ťažila práve z princípu súťaže. Súťaž poskytla možnosť, aby sa vždy rozvinul ten najprispôsobivejší a najexpanzívnejší životný druh. Je to jasné. Kde by bol život bez súťaže? Existuje však svet, kde sa evolúcia dokonala... a pre dokonalý životný druh sa tým skončila aj potreba súťažiť.
Základná premisa vyspelého otrokára je: „Ak chceš niekoho donútiť k tomu, aby robil, čo Ty chceš, musíš ho presvedčiť o tom, že je to pre jeho dobro." A táto premisa sa vznáša nad našimi hlavami ako sieť...a my sme sa nechali chytiť. Nechali sme sa chytiť do vlastnej nevedomosti. Problém nie je v tom, že sme otroci. Problém je v tom, že my si to neuvedomujeme a preto strácame možnosť si vybrať, teda odmietnuť alebo sa zmieriť s týmto statusom.
„Leri, takže ty si duchovná bytosť?" Odpovedal som úsmevom a prikývnutím alebo som možno aj vyslovil „áno". Známy ku mne pristúpil a, treba povedať jemne, ma uderil rukou do brucha. „Cítiš bolesť?" spýtal sa ma a s očakávaním ma pozoroval. Ja som nestihol zrušiť svoj úsmev, no aj tak som prisvedčil . Áno, bolesť som naozaj cítil.
Každý deň, ktorý sa prihlásim na svoj blog v blog.sme.sk a vidím, že sa moje články čítajú, cítim radosť. Možno to ani nie je čítanie, možno proste každý deň jeden alebo dvaja ľudia omylom kliknú na môj článok a po zistení, že im to nič nehovorí, pokračujú zasa ďalej. Možno ten istý klikne dva krát, aby sa presvedčil, že je to ozaj nečitateľné. Mne ste však spôsobovali radosť z pocitu, že moje články sú pre niekoho osožné. Preto tým mojim "klikačom" píšem aj teraz, na tomto mieste na rozlúčku a z vďaky...
Naučíme sa meditáciu prežívať v každodennom živote tak prirodzene, ako ostatnú komunikáciu. Pochopíme, že meditácia je vlastne sústredenie na to, čo sa deje a to sa dá robiť stále. Sústredená meditácia v sediacej polohe je pre nás prirodzená ako vitamíny v bežnej strave. Takáto meditácia sa stane prirodzenou súčasťou života ako jedlo. Nepreceňujeme ju, ani nepodceňujeme. Meditujeme preto, aby sme správne žili. Nežijeme správne preto, aby sme meditovali.
2. Fáza prichádza, keď je telo pokojné a neruší nás nepohodou. Máme pred sebou novú úlohu. Upokojiť myseľ. Objavuje sa nám predstava, ktorá nás desí alebo znervózňuje? Spomeňme si na cvičenie z praxe v úvode.
Pokiaľ chceme duchovne rásť, prijímať a rozdávať lásku, zbaviť sa strachu a prevziať moc nad vlastným životom, je potrebné spoznať, pochopiť a s láskou rozvíjať vlastné ego. Spoznať svoje kvality a odhaliť rezervy je najlepším spôsobom, ako byť plnohodnotne osožný sebe aj druhým. Chceme niečo robiť. Chceme sa vydať tou správnou cestou. Rozprávame o nej, konáme s ňou, no stále a zasa sme driapaní zmätkom, strachom, neistotou a pochybovaním o pravdivosti svojho konania. Máme pocit, že okolie nás nemôže pochopiť a hrozí, že nás odmietne. Váhame a strácame istotu. Objaví sa recept, návod, ktorý nesie meno „Meditácia". Všetci učitelia v našom okolí sú však buď nedostupní alebo sa schovávajú v spolkoch, ktoré nás neoslovili. Skúsime to teda sami.
Vždy, keď repceme na štát alebo máme pocit, že ho nepotrebujeme, je spočiatku nutné trochu sa uvoľniť a vypustiť doterajšie konštrukcie mysle a zvykov. Možno je prospešné vrátiť sa na známe miesta a zopakovať si, na čo to vlastne nadávame. Niektorí z nás to dokonca chcú najradšej zrušiť. Opustiť myšlienku štátu totiž znamená prerod. Je dôležitý a môže byť aj prospešný, len musíme aspoň v myšlienkach prejsť zopár schodíkmi.
Prisahať vernosť štátu ako občan! Aký vznetlivý fenomén. Počujem ľudí, ktorí odmietajú a nesúhlasia, pretože ich rozčuľuje bezprávie a arogantné uzurpátorstvo. Rebelujú a tým sa stávajú ľahkou obeťou. Ak sa niekto oháňa logikou prísahy vernosti k štátu, môžeme sa rozčuľovať a prilievať oheň na národné cítenie. Môžeme však povedať:
Zbavenie sa vplyvu všetkého hmotného je cesta k prebudeniu slobodnej mysle, ktorá nás svojim priamym oslobodeným prejavom doslova osvieti
Myslenie génia prebieha mimo mozog. Prebieha v slobodnej mysli. Jej plody však môžeme zbierať v podobe prevratných objavov až vtedy, keď utíšime všetky ostatné zmysly a necháme ju v pokoji sa prejaviť.
Chce to disciplínu. Chce to zaťať zuby a počúvať tisíc ráz počuté znovu. Tento krát pozorne ako po prvý krát. Stále omieľané termíny si nechať od znova vysvetliť. Potom, až ich pochopíme po novom, im môžeme dať nové meno.
Kto alebo čo to je? Intuícia? Predtucha? Tretie oko, jasnovidectvo? Má to toľké mená, že ani sami nevieme niekedy, o čom vlastne hovoríme.
Každá živá bytosť dokáže vnímať pohyb len vo vzťahu k inej živej bytosti, či neživému objektu. Sú to pravidlá, ktoré sa už popísali popri inom v teórii relativity. Tak isto, ako je pohyb relatívny, ako je čas relatívny, je relatívny aj pocit vlastnej identity.
Každý človek v hmotnej forme je len nositeľom kvalít. Výška a význam nosených kvalít je podmienená vývojom. Akákoľvek kvalita v podobe talentu alebo v inej výnimočnej podobe je znakom vedomostí ducha. Tieto vedomosti majú slúžiť pre budovanie duchovných hodnôt. Duchovné hodnoty sú duševným vlastníctvom. Duševné vlastníctvo si môže nárokovať jedine duch.