Valerián Švec
Nepriznaná
Je mi ťažko. Opieram sa chrbtom o vankúš a snažím sa vyrovnať s balíkom ťažoby, čo mi bráni dýchať. Je toho veľa. Mám pocit, akoby sa všetko zlé zhromažďovalo v neviditeľnom vreci, ktoré stále musím nosiť so sebou.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som jednoduché stvorenie, čo na tento svet prišlo na chvíľu porobiť, čo treba a zasa sa vráti späť ... Zoznam autorových rubrík: Séria o Večnom pútnikovi, Úvahy, Próza, Súkromné, Nezaradené
Próza
Valerián Švec
Dar
Sledujem, ako kvapka zrazená z rosy na pohári si pomaly, váhavo preráža cestu ku dnu. Veľa pivárov považuje zarosený pohár za dôkaz správnej teploty zlatistého moku. S pôžitkom si ho prikladám k ústam, pričom mi nevdojak padne pohľad na miesto v náprotivnom rohu krčmy.
Valerián Švec
Láska je vždy slepá
(Námet tejto práce nie je pôvodný. Dotvoril som si ju však zopár vlastnými vetami. Veľmi som si ju zamiloval a myslím, že ide o silnú myšlienku, s ktorou sa chcem s Vami podeliť J)
Valerián Švec
Pošta pre mňa
Duša človeka vchádza do tela podľa takého výberu, aby bolo možné zúčastniť sa skúšok, ktoré si v hmotnom živote predurčila a aby bola nápomocná a vytvárala skúšky pre ľudí, ktorým sa narodila. Svojich skutočných príbuzných však hľadá po celý zvyšný život.
Valerián Švec
PODAJ ĎALEJ
Tie papiere! Keby som sa ja o ne nestaral, všetko by sa postrácalo!“Ruky s prstami sa mimovoľne pohybovali ako stroj svojou vlastnou zotrvačnosťou po vypnutí. Očami som sa už totiž rozhodol venovať inej časti miestnosti, ako kôpke, ktorú som si položil na stôl. Ani za svet som nevedel nájsť ten papier. Zhlboka som sa nadýchol a cítil som, ako sa mi hrnie krv do tváre. „ Zasa Alica!!“
Valerián Švec
Výkrik
Zbieranie húb ma nikdy nebavilo. Nepoznám ich. Strašne by som ich chcel poznať, ale nemám nijakého učiteľa, čo by bol ochotný sa so mnou vybrať do lesa a odovzdať mi všetky potrebné vedomosti. Už som to rozoberal so svojim kolegom, mimochodom vášnivým hubárom. Poradil mi. Mám si vybrať jednu alebo dve huby, ktoré dokonale spoznám medzi ostatnými a na tie sa budem sústreďovať. Nemusím predsa poznať všetky. Namôjdušu, pravda.
Valerián Švec
Opička a tiger
Prechádzal sa tiger okolo lesa na kraji svojej lúky. Zadíval sa do šera stromov a všimol si sedieť na konári opičku. Bola nádherná. Tiger ešte nikdy v živote nič také nevidel. Stál na kraji lúky, ako skamenený sa díval na toho nádherného tvora a zrazu mal pocit, že žiari z toho šera ako drahokam.
Valerián Švec
Len odraz v zrkadle
Stála som pred zrkadlom. Bolo všedné ráno. Ty si ležal v posteli, pretože si vždy vstával až potom, ako sa ja vymotám z kúpeľne. Krásny zvyk.
Valerián Švec
Óda na odcudzenie
Dusí ma. V ruke sa mi kĺže slúchadlo telefónu, ktoré spotená dlaň nevie zadržať pred pádom na dlážku. Už som takmer vytočil Tvoje číslo, ale pred posledným stlačením ma zadržal ten istý tlak, čo mi zviera hrudník. Milujem Ťa! Chcem sa ťa zbaviť tak silno, ako silno túžim byť s tebou. Všetko mi berú. Vedieť tak, kto to je. Vedieť tak, kde sú, vedel by som, koho mám zniesť zo sveta, aby si sa mi vrátila. Som sám...
Valerián Švec
Labyrint krivých zrkadiel
Táto práca je venovaná Zuzke Ruskovej, pretože ona vie, že láska je univerzálna. Čím viac ju budeš dávať najavo, tým skôr Ťa spozná ten, čo si zaslúži, aby Ti na túto malú chvíľku smiešnej etapy patril.
