Ahoj, moje smelé dievčatko!
Tváriš sa vážne a Tvoja svieža tvár vyzerá komicky, keď sa mračíš. Čaká ťa, vidím, ešte dlhá cesta, kým pochopíš, aký je život jednoduchý. Neverím, že je iba jeden a že je krátky. To sú táraniny obmedzených hlupákov, ktorí dnes objavujú to, čo pred niekoľko storočiami ich predchodcovia zahubili. Život - existencia má rôzne etapy a tento trochu smiešny hmotný stav je len výukovou súčasťou podstaty. Ja netáram. Zamysli sa a povedz, čo má skutočne najväčšiu cenu v živote. Prečo sa oplatí žiť? Prečo sú mnohí ochotní zomrieť? Po čom každý túži, či si to už prizná alebo nie? Čo hýbe dejinami? Hm... som presvedčený o tom, že si si odpovedala správne. ... dá sa to chytiť? Dá sa to kúpiť? Dá sa to vymeniť? Má to pôvod v tomto svete? Má to koniec v tomto svete? Moje krásne stvorenie! Aj Ty vidíš, ako márne je všetko, čo sa dá poznať našimi piatimi zmyslami. Je to len kulisa, dotvorenie prostredia pre skutočnú hodnotu. Krása nie je definovateľná. Všetkým sa totiž páči len to, čo osloví ich dušu (dovoľ mi to tak nazvať aspoň pracovne). Tá sa díva naozaj. Ak ľúbiš, srdiečko sa postará o to, aby sa to páčilo aj očiam, voňalo nosu, bolo príjemné prstom, nádherne znelo a opojne chutilo. NIE NAOPAK! Všetci pomýlení hľadajú uspokojenie zmyslov. Ak mám prázdny žalúdok, mám si ho azda zaliať vodou, aby som necítil hlad? Možno žalúdok oklamem, no nevyhnem sa hladu. Napriek všetkým povinnostiam, ktoré nám spoločnosť tohto sveta prináša, aj tak je iba jediná dôležitá vec, pre ktorú sme sa narodili. Naučiť sa ľúbiť a prijímať lásku. Ak naozaj ľúbiš, vieš sa s ľuďmi lúčiť rovnako ľahko, ako sa s nimi spoznávať! To je dôležité! To si zapamätaj! Máš v sebe krásu, ktorá je viditeľná a citeľná. Usmievaj sa. Ľúb a priznávaj sa k láske. Láska je univerzálna. Čím viac ju budeš dávať najavo, tým skôr Ťa spozná ten, čo si zaslúži, aby Ti na túto malú chvíľku smiešnej etapy patril. Ľudia sa totiž neopúšťajú. Lúčia sa len dočasne a vždy sa opäť stretávajú, pretože to, čo ich spája navzájom, s týmto svetom nemá nič spoločné. Práve naopak. Tento život je ako hra v labyrinte krivých zrkadiel, kde sa skúšame nájsť napriek klamu ilúzie bezcenných obrazov. Najlepšie robia tí, čo zavrú oči, vystrú ruky a tešia sa každému dotyku. Nesmútia, ak pominie, lebo sa tešia na ďalší. Pretože vonku sa aj tak opäť všetci zídu a so smiechom budú spomínať na bláznivé omyly v tak smiešnej atrakcii.
Nežiaľ, prosím a nenos dary spráchnivenej minulosti, čo aj tak patrí už iným tvorom a iným ideám. Nevracaj sa späť tam, kde si už bola, nech tam bolo akokoľvek krásne. Hľadaj ďalšie srdcia, ktoré naplníš, by sme v nich mohli preniesť do skutočného života toľko lásky, že aj more bude popri nej len šálkou čaju. Kde ma to hľadáš? Kde sa to dívaš, moje milé stvorenie? Azda nie si taká naivná a nemyslíš si, že sa tiesnim kdesi pod zemou? Veď ja si ležím ako v perinke a hoviem v Tvojom veľkom a pohodlnom srdiečku.
Už choď, moje smelé dievčatko, utri si slzy teš sa na novú lásku! Miluj, ako si milovala mňa a ja budem milovaný tebou naveky.
