Óda na odcudzenie

Nemali sme nič, len sny a jeden druhého. Rátali sme každú korunu a plánovali, čo bude, až bude dobre. Poslúchal som ťa a ty si poslúchala mňa. Akoby sa to inak dalo prežiť, keď sme nevedeli, či nám vydržia peniaze do nasledujúcej výplaty. Obdivoval som ťa a vážil si ťa práve pre tvoju trpezlivosť a oddanosť. Ty si obdivovala mňa a vážila si si ma práve pre moju vytrvalosť a nezlomnosť. Koľko zamestnaní som prešiel, koľko pokusov a omylov sme spolu prekonali? Práca...ťažká...dlhá...za menej peňazí, ako sme potrebovali, ale vždy som sa mal na čo tešiť. Na teba! Schovávali sme sa navzájom v objatí. Pred všetkým. Pred všetkými, čo nám nepriali. Po každom opojnom milovaní sme horúci, vlhkí, šepkali, čo všetko spolu dokážeme a... ako nám je úžasne aj teraz.Dokázali sme to! Ty si to dokázala. Našla si si úžasnú prácu. Si skvelá, ale taká si bola stále. Dokázala si aj iným, aká si skvelá. Patríš medzi najlepšie. Zarábaš viac ako ktokoľvek z našich spoločných známych. Som na Teba hrdý... bol som na teba hrdý. Si úspešná. Veľa si sa naučila. Hltala si vedomosti na všetkých školeniach, ktoré ti firma poskytla. Bolo to potrebné, museli sme obetovať spoločný čas a... rozdeliť...odkrojiť z neho...odkrojiť z horúceho a vlhkého snívania, čo spolu dokážeme. Musela si sa prispôsobiť, aby sme sa konečne vyvliekli z toho stáleho nedostatku. Museli sme predsa rozumne venovať viac času našej práci. Ako by sme inak mohli dokázať to, o čom sme spolu tak snívali? Bolo potrebné poslúchať tých, čo ti toľko dávali. Nemohla si poslúchať už len mňa. Oni ti predsa toľko dávali. Dali ti možnosť vzdelania. Pomaly od nuly ťa vypiplali z obyčajnej ženy, ktorú som tak miloval, na úspešnú managerku, ktorú... Chcelo to čas, veľa času. Školenia a vzdelávacie kurzy. Pravidelne každý mesiac, ktoré museli trvať niekoľko dní. Nie veľa. Dva, tri. Musela si sa zžiť s tým kolektívom, v ktorom pracuješ a na ktorého harmónii predsa záleží spoločný úspech. Nič sa nedá dosiahnuť samému. Je treba spolupracovať. Ak sa spoja ľudia s rovnakým cieľom do jednotného celku, nič im nezabráni ten cieľ dosiahnuť. Tak si sa spojila. Do celku. Spoločne s tvojimi kolegami ste vzrástli do výšky, kde si vás všimli aj tí najmocnejší z firmy. Sú k vám úžasní a vážia si vašu prácu. Dokazuje to mzda, ale to predsa nie je všetko. Zaujali ste ich svojimi schopnosťami a tak nešetria odmenami. Vzdelávacie kurzy predsa nie sú len o práci a učení. Pripravujú vám tam oddychový program. Aktívny relax, kde sa môžete so svojimi najbližšími spolupracovníkmi zblížiť, pochopiť, že nie ste len stroje, ale aj ľudia. Nájsť pochopenie jeden pre druhého, aby ste vedeli pochopiť vnútro človeka a tým odhadli, čo od neho môžete očakávať. Akú podporu, prípadne aké rezervy. Tie sa učíte odhaľovať a vypĺňať. Ako by sa dalo pracovať úspešne, keby vám chýbala motivácia? Preto je tak potrebné, aby ste vedeli spolu pracovať aj oddychovať. Oddych po namáhavej práci je predsa taký dôležitý. Aj to sa treba naučiť. Takúto výhodu ale majú len tí najúspešnejší. Firma vám poskytne dosť rád a návodov na aktívny oddych. Kto vie ťažko pracovať, musí vedieť aj správne relaxovať. Čo všetko vám tá firma dáva. Po ťažkej práci rozhorúčení, unavení, spolu snívate o tom, čo všetko spolu dokážete a... ako vám je úžasne aj teraz. Nie je to až také ťažké. Aj v snívaní vám pomáha firma. Tí najlepší predsa majú úplne bezplatne 10 denný štúdijný pobyt v atraktívnej dovolenkovej destinácii. Stačí iba doniesť už len taký obrat... Je to úplne geniálne. Zabrať! Pridať! Potom odmena, ktorá sa genialitou vyrovná len tým, čo ju vymysleli. 10 dní v atraktívnom prostredí, kde sa plynule skĺbi štúdium a tým rast schopností úspechu s oddychom a naberaním síl v kolektíve. Harmónia.Žiaden strach o to, či vydržíme do výplaty. Máme dostatok a vlastne prebytok. Pohoda. Máme už všetko, čo sme nemali prv, len...strácame jeden druhého. Ukradli ti naše túžby. Nie, nebola to krádež. Vymenili ti ich a ty si si to ani nevšimla. Ukradli ti mňa. Nie, nebola to krádež. Vymenili ti ma a boli štedrí. Nie za jedného, ale hneď za celý kolektív. Prečo by si si to aj vlastne mala všimnúť? Vystúpila si vyššie a rozšírila obzor. Ja som to nedokázal. Zostal som v tieni... ticho stáť...dívať sa hore, kde ale na teba už nedovidím...pália ma oči z toľkého svetla. Ty vidíš lepšie. Si predsa na jeho úrovni. Koľko je tam úžasných ľudí, vzorov, idolov. Akí sú skvelí, ako sa im všetko darí...všetko to, čo si predsavzajú. Oni nie len vedia, ako dosiahnuť predsavzatie, ale vedia aj to, čo si správne predsavziať. Dokonalosť. Dokonale jednoduché. Žiadne tápanie. Žiadne váhanie. Bez zastavenie, bez váhania stúpať k výškam. Tam, kde svieti svetlo. Tam kde sú tí, čo už nemusia robiť nič, aby stúpali, lebo sú na vrchole. Kto sú to? Kde je ten vrchol? Chcem to vedieť. Stojím na tej istej zemi, na ktorej som ťa miloval. Stále milujem. Milujem ťa tak silno ako silno sa ťa chcem zbaviť. Kto kradne ľudí? Kto kradne sny? Kto kradne lásku? Nie je to krádež. Je to výmena. Nič nie je predsa násilím. Darmo kričím, darmo plačem, darmo prosím. Je to výmena. Volám ťa dolu, ale ty len krútiš hlavou. Nechápeš, ako môžem práve ja, ktorého si tak milovala chcieť, aby si znovu tak hlboko klesla. Tam, kde si predsa začínala. Urobiť toľko krokov vzad. Na dno. Na miesta kde... sme sa milovali, vážili si svoju trpezlivosť, oddanosť, vytrvalosť a nezlomnosť. Volám ťa znovu a ty sa hneváš. Hneváš sa, že som slabý a neviem...nechcem zabrať, pridať! Nútim ťa klesnúť na moju úroveň práve v čase, keď si konečne môžeš plniť ... koho túžby? Voláš ma hore. Nútiš ma štverať sa za tebou, ale ja som pred tým nikdy za tebou nebol. Bol som pri tebe. Vždy. Teba oklamali výmenou, no aj som sa oklamať nedal. Mne nič nevymenili. Okradli ma. Ja pôjdem hore. Budem sa štverať, ale nie za tebou, lebo za tebou som nikdy nebol. Pôjdem však vyššie. Najvyššie. Až tam, kde sú tí, ktorých ešte nepoznám. Stretnem sa s nimi...a vytrhnem im srdce z tela. Nebude to krádež. Bude to výmena...za teba!