Je nutné preto dbať o tieto základné pravidlá:
1. Mláďatá je potrebné oddeliť od rodičov v čo najväčšej možnej miere. Násilné oddelenie nie je vhodné, ba je nebezpečné, ako nám to ukázali skúsenosti z histórie. Oddelenie mláďat musí preto prebiehať plynulo formou odlákania. (Starostlivosti o mláďatá ako aj spôsobom odlákania sa budeme venovať v ďalšej kapitole.) Špeciálnou výchovou mláďat (Ako sme písali, budeme sa jej venovať explicitne.) je nutné dosiahnuť úplnú oddelenosť od schopnosti samostatného poznávania okolia, ako i vlastných kvalít. Zabezpečujeme to stálym narušovaním rodičovskej autority a zahlcovaním ponukami vzorov mimo ich rodinného prostredia.
2. Najdôležitejší faktor je však udržiavať otrokov od útleho detstva v stálej a akejkoľvek forme súťaže a to so všetkými vonkajšími vnemami alebo aspoň s čo najväčším okruhom.
3. Pri dôslednom dodržaní prvých dvoch bodov sú otroci pripravený prijímať akúkoľvek formu manipulácie. Tú im vštepujeme systematicky jednoduchými metódami propagandy. Táto propaganda musí byť založená jedine na strachu, pričom sa sústredíme na dva zdroje.
a. Strach existenčný - strach zo zlyhania
b. Strach z posúdenia - odsúdenia, teda izolácie
(O týchto metódach a ich používaní si povieme v ďalšej kapitole.)
Efekty bodu jedna:
a) Mláďatá stratia kontakt s prvotnou prirodzenou autoritou (rodičom). Sú vystavené umelo dosadeným pseudoautoritám, ktoré formujú jeho prvotné vnemy a budovanie zvykov (učitelia, vychovávatelia, tréneri). Tieto autority pracujú presne podľa osnov a postupov, ktoré sú vypracované na udržiavanie otrockého systému.
b) Vzhľadom na to, že sa v útlom detstve zrúti archetyp prirodzenej autority a ani sa s ním nenadviaže stabilný kontakt, vedľajším efektom, no veľmi dôležitým, je zrútenie sa aj archetypu vnútornej autority. Otrok tak prirodzeným spôsobom stráca dôveru vo vlastnú schopnosť rozoznávať osožné a škodlivé sám pre seba a spontánne sa stáva totálne závislým od posudkov a odporúčaní vonkajších autorít, ktoré už sú dosadené otrokárskym systémom.
c) To zároveň spôsobuje, že otrok je prirodzene prelietavý a citlivý na vonkajšie manipulácie, no o tomto dopade budeme pojednávať vo zvláštnej príručke.
Efekty bodu dva:
a) Mláďa sa ocitá v permanentnej nespokojnosti ako so sebou, tak aj so svojim okolím. Systematickým znepokojovaním dosiahneme maximálneho vyrušenia od vnútorného zámeru a tým budujeme odkázanosť na zámery diktované.
b) Súťaž je najlepším spôsobom, ako permanentne znehodnocovať pocit vnútornej spokojnosti a tým aj ceny. Takto nespokojný jedinec je zvyknutý žiť vo výčitkách, že neurobil toho dosť alebo neurobil to dobre.
c) Súťaž môžeme voľne prispôsobovať potrebám a tak formou nej pôsobíme na charakter otroka presne podľa aktuálnej situácie. Súťažou môžeme vzbudzovať pocit viny (známky v škole, nízky zárobok) alebo zvyšovania solidarity a loajality k systému (šport v osobnom prevedení alebo aj v zastúpení, rivalita v kultúre poriadaním rôznych súťažných festivalov)
d) Udržiavanie súťaže nám ponúka potom uľahčenie pri zdôvodňovaní expanzie otrockého systému aj navonok a otroci prijímajú úplne prirodzene aj takú výnimočnú situáciu, ako je vojna s okolím. Dokonca pokladajú za prijateľnú alebo žiadúcu osobnú účasť na tejto agresii.
Efekty bodu tri:
a) Otrok je držaný v stálom napätí vo výkone. Má pocit, že nikdy nie je dosť a nikdy nie je nič ukončené. Zároveň sa však ženie práve za tým cieľom, ktorý sa mu nikdy nepodarí dosiahnuť. Pokoj si totiž vysvetľuje pomocou propagandy ako pasivitu. Zároveň má však z pasivity prirodzený strach, pretože to mu evokuje zlyhanie.
b) Otrokov strach z izolácie ho udržuje v uniformite a spôsobuje tvorbu agresie voči všetkým a všetkému, čo túto uniformitu narúša. Tým samotný otrok sa stáva strážcom otrockého systému.
Správnou výchovou mláďať dosahujeme šetrenie nákladov na perzekučné spôsoby udržiavania otrockého systému a samotní otroci si budujú štruktúry kontroly aj výkonnej samosprávnej moci, ktorá pracuje na udržaní otroctva.
V ďalšej kapitole sa zameriame na detailnú analýzu chovu mláďat. Ukážeme si, ako môžeme veľmi jednoducho napodobňovať systém otroctva pomocou hier a systému vzdelávania. Uvádzame tak mláďatá do problematiky dospelého otroka veľmi plynule a nenásilne, až sa samotné mláďatá stávajú plnohodnotnými otrokmi, ktorí ochotne spolupracujú na udržiavaní aj budovaní systému. Spomenieme aj dôvody súčasnej rebélie a agresie, ktorá sa šíri medzi otrokmi a poukážeme si na metódy ako takéto prejavy nespokojnosti využiť k ešte väčšej pripútanosti.
Možno sa Vám na prvé prečítanie zdá toho príliš veľa a ťažšie pochopiteľného, ale ubezpečujem vás, že v ostatných kapitolách sa budem snažiť rozobrať každý aspekt úspešného budovania otrockého systému čo najjednoduchšie, ba až polopatisticky. Verím, že spoločnými silami sa nám podarí vyšperkovať otrocký systém do jeho skutočnej dokonalosti a zabezpečiť tak pár výnimočným jedincom na tejto malej planéte pokojné a bezpečné rodové pokračovanie... a ktovie? Možno raz naši hrdí potomkovia vyrazia do vesmírnej expanzie, kde budú šíriť idey výnimočnej rasy ku prospechu všetkých výnimočných.
