Sú ľudia, ktorí sú spokojní s ideou, nápadom a teoretické riešenie je pre nich konečným. Nechcú to skúšať, pokiaľ zhmotnenie idey nepotrebujú k bežnému životu.
Sú ľudia, ktorí nepokladajú za reálne čokoľvek v teoretickej rovine, pokiaľ sa to nepotvrdí v praxi. Experimentom preto dokazujú svoje tvrdenia alebo tvrdenia iných.
Spojením oboch druhov mysliteľov alebo univerzálnym mysliteľom, čo všetky svoje idey chce aj realizovať vzniká dej, ktorý sme si zvykli nazývať pokrokom. Pokrok, ako posun vpred, teda obrazne vyjadrený vývoj, zlepšovanie sa, teda rast k lepšiemu.
Každá myšlienka, ktorá sa prejavuje v praxi mechanickým vplyvom na hmotu, je realizovateľná v hmote a podlieha pohybu.
Náš súčasný svet ohýba a žmýka mysliteľov v oblasti ideí, ktoré by dokázali vyvinúť vplyv na hmotu za účelom pokroku obmedzeného však len opäť na hmotu. Je to ako neplavec, čo po páde do vody kope nohami, mláti rukami, pričom ho tieto pohyby ťahajú ku dnu a berú mu rezervy kyslíka z pľúc. Stačilo by pritom využiť rezervu kyslíka na uvoľnenie, zorientovanie sa v priestore rozlíšiac, kde je hladina a dno a podporovaný prirodzenou vlastnosťou vzduchu v pľúcach sa vyplaviť nad hladinu. Dávni myslitelia sú zapadnutí prachom a ich revolučné myšlienky sú základom len pre nedokonavé hnutia, ktoré keď naberú na sile, okamžite sú hrubo znásilnené materiálnym režimom závislým na pohybe. Všetci, ktorí sa nás snažili zastaviť, boli zavraždení alebo zdiskreditovaní. Dnes sú takí ľudia už automaticky smiešni, ani sa ich už nikto neobáva. Hľadáte v mojom texte pointu? Skúsim naznačiť.
Pripustime, že vesmír začal veľkým treskom. Ide teda o výbuch a všetko okolo nás je dej výbuchu, teda pohybu, ktorému podlieha všetko, čo sa dá vnímať piatimi zmyslami. Na existenciu v pohybe viac zmyslov ani nepotrebujeme, ale pritom každý tvor od mikroskopických veľkostí do gigantických má niečo navyše. Akýsi kód, informáciu, ktorá ho vedie počas celej jeho existencie v pohybe. Je možné však za tým tušiť, že je to len návšteva pohybu a program, ktorý tvorom udáva logaritmy bytia je niekde na pozadí pohybu. Každá súčiastka zapadá presne tam, kam má a v rámci výbuchu, ktorý so sebou prináša aj udalosti mimo programu sa snaží uplatniť svoj kód...dôvod bytia v pohybe. Je tu ale človek a ten má ešte niečo navyše. Je nositeľom možnosti priamo vplývať a meniť už zadané informácie a prispôsobovať program výnimočným situáciám, ktoré prináša výbuch.
Dobre, zvoľnime a poďme na ideový príklad, ktorý si dokážeme predstaviť. Nie som fyzik a za technické nepresnosti sa vopred ospravedlňujem.
Špičkoví vedci postavia gigantickú elektráreň na princípe štiepenia atómov. Ide o reakciu (výbuch), ktorý teoreticky vypočítali a presne stanovili podmienky, ako ho mať pod kontrolou. Samozrejme stavba je silná a do istej miery rátajú aj so stratou kontroly, ale následky by do odhadovanej sily mala stavba absorbovať. Technológia je založená na špičkovej výpočtovej technike s umelou inteligenciou. Vstup človeka do stavby je jednoznačne nemožný. V tých podmienkach nemôže existovať. Preto je všetko čo je treba mechanicky manipulovať založené na obsluhe strojov. Softwear je daný len raz a neexistuje online spojenie. Vedci spustia výbuch. Všetko funguje normálne. Stroje pracujú, ako majú, reakcia slúži svojmu účelu. Vedci neprestajne teoreticky kontrolujú deje vo vnútri stavby a počítajú predpoklady, kam sa reakcia uberá. Nadíde chvíľa a skupina vedcov príde so šokujúcou správou, že výbuch rastie do nekontrolovateľných rozmerov. Ostatní im neveria, ale predsa už posielajú do vnútra novo vyvinutých robotov na vysokej úrovni umelej inteligencie so schopnosťou učiť sa a s potenciálom aj priameho spojenia s vonkajším svetom. Sami však nevedia, ako sa roboti budú správať v prostredí, ktoré majú vedci overené len na teoretickej úrovni. Informácia v robotoch je daná len pre jeden účel, Skupina skeptikov vynájde prevratný spôsob spojenia online s robotmi. Vedec sa napája na robrov priamo a sám sa ocitá samozrejme vo virtuálne realite a je zdrojom všetkých činností nového typu robota. Pošlú tam jedného. Vzhľadom na veľkú odlišnosť a spočiatku chaotický vplyv na okolie je eliminovaný bezpečnostnými strojmi, ktoré dbajú o nerušený priebeh reakcie. Vedci sa poučili a za každým novým robotom vedia niečo viac, aby udržali robota v činnosti, neohrozili ho nepatričným zásahom do reakcie a prostredníctvom neho modifikovať informácie v pôvodných robotoch podľa najnovších poznatkov, aby zabránili strate kontroly nad reakciou. Skeptici však majú oponentov a tí tvrdia, že práve títo noví roboti spôsobia zníženie výkonnosti reakcie a znehodnocujú pozitívni vývoj činnosti elektrárne. Oficiálne stanovisko je však naklonené skeptikom, no znižuje to výkon, ktorý je tak veľmi dôležitý. Preto sa oponenti rozhodnú prácu skeptikov sabotovať a cez virtuálnu realitu sa pripoja aj oni do strojného riadiaceho systému a ...
Niekto je v pozadí...mimo pohybu.
