Čítajúc ich závery mám pocit, že už už uchopil jeden z nich tú pravú podstatu bytia a o malú chvíľu čítam niekoho, kto protirečí tomu pred tým s ešte vyspelejšou konštrukciou. Aké úžasné časy muselo byť pre slobodné myslenie obdobie gréckej filozofickej kultúry. Nechajme to však. Podstatné je, že sa tie myšlienky zachovali a my máme na čo nadviazať. Tak to vlastne bolo stále. Prečo sa nám nedarí pokračovať? Svet ideí sa však nevzdal. Študujúci históriu spoznávame viaceré pokusy o nadviazanie pokusu o komunikáciu. Dívame sa na prienik sviežeho vzduchu ideí, no zároveň môžeme sledovať bezcitné brutálne znásilňovanie tejto čistoty formou. Podstata učenia zaniká a splýva v hmote ako nástroj na ovládanie. Z tých, čo prišli volať k oslobodeniu a pochopeniu sa stávajú ikony dogmy a ideového otroctva. Tí, ktorí ich pochopili sa ocitajú skôr alebo neskôr v menšine alebo sú prenasledovaní. Bohovia sa však nevzdávajú a znovu a znovu sa opäť pokúšajú nadviazať spojenie. Použil som výraz bohovia, aj keď som si doteraz dával pozor. Začnime si naň zvykať, ale prosím, počkajme ešte s definíciami a rozpormi v chápaní tohto pojmu.
Boli medzi nami Ježiš, Muhammad, Buddha, a iní ďalší a ďalší ešte prídu. Každý z nich sa pozorne snažil prispôsobiť výrazové prostriedky danému stupňu vývoja ľudského myslenia. Zdalo by sa, že sa vracajú medzi nás slobodní filozofi, spojenci ideí, no vedia, že sú v neslobodnom svete. Používajú šifry a obrazy na to, aby našli porozumenie a snažia sa povedať len toľko, koľko vtedajší človek vedel absorbovať. Hľadajú tú správnu frekvenciu.
Cítim, že dnes sme o poriadny kus ďalej. Je potrebné otvoriť staré myšlienky a rozšifrovať ich. Máme na to. Skúsme zbaviť formu moci, vytrhnúť jej z pazúrov uväznené idey a s novými vedomosťami urobiť krok vpred. Učili nás báť sa pravdy, prinajmenšom cítiť bázeň a malosť oproti podstate bytia. Učili nás báť sa bohov a preto im dali mená, aj keď sami bohovia sa nikdy nemenovali. Boh, ktorý nepotrebuje meno, ani formu je prístupný všetkým tým, čo sú zvedaví a odpovedá všetkým tým, ktorí sa pýtajú. Pomenovaný boh, ktorému sa dotvorí aj forma je však už vládca, ktorý ovláda. Všetko, čo má meno v tejto forme a všetko, čo má podobu formy je pod vládou idey. Nie je to však sama idea. Jednoducho povedané všetci bohovia s menom sú falošné výmysly vytvorené na ovládanie formy. Idey sa tvrdo umlčujú. Cítim, že v tomto období prichádza doba zbavovania strachu z myslenia. Nedajme sa znovu zakliať do nového strachu z viery v idei.
Čo je zlé na myšlienke komunizmu? Kto sa však dnes odváži spájať proletárov za pomoci pracujúcej inteligencie? Čo je zlé na myšlienke Ježišovho učenia? Kto má však chuť sa dookola vadiť o tom, či bol Ježiš boží syn narodený z panny alebo proste len obyčajný človek splodený z lásky a kráľ filozof?
Napadol ma jeden zvláštny príbeh. Prišla raz misionárka do zaostalej dediny. Pomáhala ľuďom a dávala veľmi múdre rady. V dedine bola väčšina mužov. Misionárka bola nielen múdra, ale aj krásna a príťažlivá. Všetci slobodní muži jej dvorili, ale ona ich trpezlivo odmietala, pričom ich ubezpečila o tom, že príde raz čas, až si jedného vyberie. Musia však urobiť ešte veľa práce a veľa sa naučiť, aby z nich vzišiel ten pravý, do ktorého sa zamiluje. Spočiatku sa chlapci snažili, ale trpezlivosti veľa nemali. O nejaký čas im jej múdrosť začala pripadať ako pýcha. Prvotné nezdary v práci a štúdiu ich nehnali do väčšieho výkonu, lež k hnevu a pocitu krivdy. Ženatí chlapi denne pod tlakom porovnávania jej krásy so všednosťou doma boli čím ďalej tým viac ubíjaní trýznivou žiadostivosťou. Krása a vznešenosť misionárky však vzbudzovala bázeň. Jedného večera, možno to bolo alkoholom, jeden z nich v krčme klial na svoj neúspech v dorábaní chleba podľa nového spôsobu, ktorý sa učil od misionárky. Zaspomínal na časy bez nej, ktoré boli úrodnejšie a len tak z mrzutosti ju obvinil zo súčasnej biedy. Ako požiar sa myšlienka uchytila a frustrácia nespokojných samcov našla svoju palicu. Netrvalo dlho a partia smelých sudcov si počkala na misionárku v blízkom lese. Napadli ju, zbili a brutálne na nej ukojili to, čo im bolo tak dlhý čas upierané. Nie, to nebola násilná krádež niečoho, na čo nemali nárok, to bol trest za jej pýchu a povýšeneckosť! Vzhľadom na to, že to znelo oprávnene, milí chlapci sa rozhodli trestať ju častejšie. Vlastne takmer stále. Prznili ju a zametali s ňou ako s odpadom preto, lebo vnútri si boli vedomí, že jej úroveň nikdy nedosiahnu, tak ju proste stiahli na svoju. Po pár rokoch tam prišiel misionár. Videl ohromný úpadok morálky aj životosprávy dediny. Vedel, že sa musí hneď pustiť do práce, aby zachránil čo sa dá. Pátral po dôvode tohto hrozného živorenia hodnôt, až narazil na spustnutú zošúverenú, alkoholom vyžranú páchnucu kurvu, ktorá stále zvádzala robotných hospodárov na hýrenie a orgie. Misionár nelenil a mal toľkú odvahu, že pomenoval pôvod morálneho rozvratu dediny. Ukázal na misionárku, ktorá už ani nevyzerala po toľkých rokoch násilia a ponižovania ako žena a prikázal ju zahubiť. Vykorenil tak z ľudí to poníženie a nastolil novú dobu.
Toto podobenstvo sa dá aplikovať na viaceré deje, ja však dúfam, že ste odhalili môj pôvodný úmysel.
Už prosím nezabíjajme idey. Nájdime ich, začnime sa s nimi rozprávať. Forma nie je podstatná. Vráťme sa k starým otázkam a opakujme si staré odpovede. Začneme rozmýšľať nahlas a správne riešenie príde možno skôr akoby sme očakávali.
