Akékoľvek náboženstvo z minulosti je zastarané. Opakovanie stále tých istých obrazov, príbehov v tých istých súvislostiach je dogmatická hatlanina.
Chcem sa naučiť angličtinu a preto začnem hovoriť:
This is a book
This is a box
This is a boy
Tieto vety sa v angličtine opakujú nespočetne veľa krát, ale stále v inom kontexte a s iným účelom. Ja však budem opakovať stále tie tri vety, lebo to ma stihla naučiť moja učiteľka kým umrela. Smelo sa vyberiem do Anglicka. Chodím po uliciach a vždy keď niekoho stretnem, usmejem sa na neho a vyrukujem s mojim:
This is a book
This is a box
This is a boy
Haló! Čo je? Prečo sa Vám to zdá šibnuté? Čo je na tom smiešne? Myslím si, že je to úplne bežný spôsob komunikácie s bohmi... Možno aj oni si myslia, že sme šibnutí.
Nuž čo, skúsme prehltnúť horkú slinu nad toľkou opovážlivosťou autora a jednoducho sa rozhliadnime okolo. Zamyslime sa nad svojou identitou. Je to nutné! Preto nás všetkých vyzývam! Priznajme sa!!! Priznajme sa k tomu, že sme boh! No dobre, dobre, ja viem, je to ťažké. Stratiť zrazu oporu v tom, kto nám odpúšťa, kto nás stále miluje, kto aj trestá tých zloduchov, čo nám robia zle... Viem, že je to ťažké, ale s tým sa musíme zmieriť. Dospeli sme! Už sme veľkí. Už sa nemôžeme za nikoho skrývať...
Je to naozaj tak ťažké prevziať na seba zodpovednosť? Povedať si:
„Svet bude taký, akým ho my spravíme!"
To nie je až taká sranda, čo? Je celkom príjemné šomrať, ako mohol boh dopustiť toľko umierania, násilia a utrpenia.... Ja viem, je to celkom upokojujúce, vzývať niekoho o spravodlivosť, keď sami na ňu nemáme odvahu.
Čo teda môžeme nazvať bohom? Je to energia, ktorá spája nedeliteľné časti prírody do určitých daných foriem? Dúfam, že vieme, že hmota je len ilúzia. Doteraz nás však celkom slušne uspokojovala predstava, že sme len zhluk drobných čiastočiek, čo obiehajú okolo seba ako šišinovci...
Pravda bude asi medzi týmito čiastočkami, čo vy na to? Po smrti sa zhluk rozpadne a preformuje. Tak, ako mu idea prikáže.... Čo je teda boh? Doteraz sme boli spokojní len so symbolickou prezentáciou boha, ktorá sa vyvíjala tak, ako sa vyvíjalo myslenie človeka. Myslím, že stačilo. Má ešte niekto chuť dávať stvorenie do rúk deduška s pšenicou vo vrecku? Už dávno nie, že?
Boli medzi nami Ježiš, Muhammad, Buddha a iní ďalší a iní ďalší ešte prídu. Každý z nich nám podával obraz o ideách v čo najzrozumiteľnejšom obraze v tej ktorej dobe.
Predstavme si seba ako ideu ...len pre tento príklad... a vesmír ako lego. Postavíme priestor... nejaké mesto a vyberieme si panáčika, ktorým budeme hýbať... možno viacerých. Panáčik v legu sme vlastne my, ale zároveň to my nie sme! Nemôžeme byť panáčikom v legu, ale určujeme, čo má robiť a dokonca to vykonávame. Sme to teda my? Nebudeme s tým súhlasiť. Bez toho panáčika však v legu nemôžeme existovať. Nepasujeme tam. Naša existencia v legu cez panáčika je iba ilúzia. Samotná existencia panáčika ako aj celého lega je dočasná a sama o sebe bez nás nemá význam, je zbytočná. S nami však má význam a to taký, aký jej sami určíme...
Je doba na pravdu? Ostaneme pri obrazoch, symboloch a podobenstvách alebo sa odvážime na strhnutie masky? Strávime to? Dejinami hýbal boj. Spoločný nepriateľ dokázal spájať skupiny, kmene, národy. Je to desivé, ale pokrok, ktorý nás doviedol do súčasnosti je založený na vojne a konflikte. Napriek všetkým ideám, ktoré boli prezentované a vyskytujú sa vo všetkých dominantných náboženstvách, jediná hlavná myšlienka, čo hnala ľudstvo vpred bola vojna a hľadanie nepriateľa! Práve v mene idey, ktorá s takouto možnosťou absolútne nerátala. Nepomohli ani noví proroci, ktorí prinášali nové, lepšie vysvetlenia. O tom sme už ale písali. V mene boha sa lepšie zabíja, kradne, rabuje. Znie to ušľachtilo. Schovať sa pod ochranu niečoho vyššieho, čo sami nemôžeme pochopiť, len tomu musíme oddane veriť je odľahčujúce alibi a my sme si to predsa obľúbili. Čo za katastrofa by nás postihla, keby sme také niečo nemali? Zvládli by sme ten desivý pocit, že všetko okolo seba môžeme ovplyvniť a meniť podľa vlastnej vôle, lebo my sme ten boh? Dokážeme uniesť vedomosť, že len na nás záleží, ale my sa to musíme NAUČIŤ?!!! Tu nejde o čarovný prútik s perom fénixa! Tu ide o návrat domov, do sveta ideí aspoň hierarchiou hodnôt! Sami sme chceli byť rezbári, ale po čase sme zabudli používať rezbárske náčinie a obmedzili sme sa len na zbieranie samorastov. Treba sa nám vrátiť pre kufrík s náradím a vrhnúť sa do roboty. Nie drevo nám bude určovať, čo predstavuje, ale my mu vdýchneme obraz.
Nedajme sa klamať a zavádzať! Nedovoľme, aby pokrok bol len honba za nepriateľom. Už dávno nám začala doba, kedy sa nepriatelia minuli a tak sme si ich začali vymýšľať. Vytvárali sme ich z vlastných blížnych, bratov a sestier a forma nám úžasne poslúžila ako pádny dôvod na obvinenie z inakosti... Je to trápne a nízke. My máme na viac!
Vyzývam vás, bohovia, zastavte úpadok! Všetci bojovníci za boha a za národ, zastavte sa. Hovorím Vám, vy ste tí bohovia, Vy ste ten národ... za koho to vlastne bojujete? Kto Vám ublížil? Prečo máte potrebu zabíjať, ak to zabité nejete?
Vyzývam vás, bohovia, zrušme už staré dogmy a väzniace tradície. Nič predsa nie je sväté, čo my sami za sväté nevyhlásime. Nič nie je hodné úcty, čo si my nevážime! Čo je svätejšie ako idea, z ktorej pochádzame my, bohovia? Idea je jeden počiatok a my sme jedno. Preto každý život je mojou časťou tak, ako aj Tvojou.
Ak moje dieťa udrie psa po čumáku a ten ho pohryzie... zabijem psa.
Ak pravidlo náboženstva tvrdí, že homosexuála treba zabiť, zruším náboženstvo.
My určujeme pravidlá, ktoré vedú k zachovaniu a rastu idey, nie formy. Každá forma, ktorá bráni rozvoju idey, musí byť zrušená alebo preformovaná.
Predstavte si, žeby všetci vojaci na svete pochopili, že sú bohovia. Zložili by zbrane a jednoducho by prestali bojovať. Hľadali by len to, čo ich spája s ostatnými a to, čo ich rozdeľuje by sa snažili zmeniť... lebo oni majú tú moc!!!
Preč z rozdielnymi menami bohov, preč s rozdielnymi kultúrami, preč s národmi, preč s rasami, sexuálnymi orientáciami, zdravotnými dispozíciami, rôznymi stupňami inteligencie!
Hľadajme, čo nás spája a rušme, či meňme, čo nás rozdeľuje! To je zákon idey.
