Nielenže máme zmätok v terminológii, ale pokiaľ sa niekto pokúša odhaliť oponu v tejto oblasti, naráža na neúmernú mieru rizika diskreditácie. Blahoslavení sú múdri a vzdelaní. Vedia takmer všetko a to, čo nevedia, je len otázka času, kedy to tajomstvo odhalia. Vždy sa usmievam nad vyjadreniami vedcov, ktorí dokážu dokonca odhadnúť čas, do kedy bude ľudstvo schopné to alebo ono. Aj ja som mal dôveru v „mozgy" tejto doby. Fascinoval ma ten úžasný pokrok vo vzdelaní. Stala sa však strašná vec. Začal som rozmýšľať aj ja. Čím ďalej som rozmýšľal, tým viac som aj počúval vzdelané a múdre autority. Čím viac som počúval a nezabudol som ani rozmýšľať, tým viac som strácal pôdu pod nohami. Odhaľoval som vlastným úsudkom naivitu, obmedzenosť, tvrdohlavosť alebo dokonca nevedomosť u uznávaných mudrcov dnešnej doby. Čo to? Moje ego snáď chorobne vzrástlo a zatienilo mi úsudok, že som prestal rešpektovať všeobecne uznávaných nositeľov poznania? Zrazu som sa akoby vynoril nad vodu a nadýchol sa vzduchu. Poobzeral som sa dookola a objavil svet, čo tu stále bol, no nemal som k nemu prístup. Vystúpil som na hladinu a nadýchol sa slobody nezávislého úsudku. Obzrel som sa späť a videl otrokov dogiem. Ešte stále som medzi nimi, ale už som aspoň uvidel svoje putá. Je teraz len na mne, či a ako sa ich zbavím. Ja teda pripútaný byť nechcem a vy?
Trhanie pút
Ak budeme súhlasiť s rozšírením počtu zmyslov o logiku, musíme pretrhnúť jedno dôležité puto. Poďme na to postupne.
Existuje teda šesť zmyslov:
Zrak
Čuch
Sluch
Chuť
Hmat
Logika.
Dokázali sme priviesť do dokonalosti všetky podnety pre zmysly. Cítime sa takmer dokonalí, užívame si naše vedomosti v podobe nevídaného pohodlia civilizačného pokroku. Napriek tomu aj spomedzi tých najvzdelanejších, najmúdrejších sa nájdu takí, čo sa utiahnu do samoty dávnovekého života, jedia len byliny, chodia peši, odmietajú masovokomunikačné pomôcky a v extrémnych prípadoch sa odsťahujú na opustené miesta, kde žijú rovnakým spôsobom života ako pred storočiami. Prečo práve tí nositelia vedomostí odmietajú užívať si ich? Prečo odmietajú pokrok... alebo vieme, čo to pokrok vlastne je?
Ľudia dokázali stvoriť obraz, maľbu, film, fotku, čo baží zrak viac alebo rovnako ako sama príroda.
Dokázali sme vyrobiť vôňe, ktoré sa v prírode možno ani nevyskytujú, ktoré na nás vplývajú blahodárne, dokonca liečivo, či vzrušujúco.
Komponujeme tóny, čo dokážeme ponúknuť len my a ovplyvňovať nimi nielen naše vnemy, ale vnemy všetkého živého naokolo.
Sami produkujeme vlastnou tvorivosťou chute, čo nám nahrádzajú prirodzené plody prírody a vieme to ponúknuť aj iným tvorom.
Dokážeme si nahradiť aj rozkoš dotyku jarnej trávy a potešiť sa kedykoľvek sa nám to zapáči.
Opúšťame závislosť na prírodných zákonoch. Nečakáme na to, čo nám prinesie ročné obdobie, počasie, roztopašnosť fyzikálnych vrtochov. Sami si tvoríme vlastné životné prostredie. Odhaľujeme najtajnejšie tajomstvá prírody, možno až stvorenia. Dobývame vesmír, chápeme podstatu fungovania vesmíru. Kŕmime svoje zmysli tým najúžasnejším blahom, dokonca aj logika si užíva závratnými hrami na hranici medzi faktom a fantáziou.
Točíme sa však stále do kruhu. Jednoducho nech vymyslíme čokoľvek, nikdy nás to neuspokojuje na dlhšie ako krátky okamih. Zmysly majú prinášať podklad pre rozhodnutie, ale my sme sa ocitli v situácii, kedy svojimi rozhodnutiami konáme tak, aby zmysly mali čo najlepšie informácie. Krútime si realitu do tej miery, že sme sami poplietli vlastné vnímanie Neuvedomujeme si, čo je nami vytvorená ilúzia a čo nie. Paradoxy. Rozmýšľame, ako kolonizovať iné svety vo vesmíre a nevieme sami prežiť ani na starej dobrej zemi. Umierame v beznádeji bezohľadnosti zvieracích pudov. Stali sme sa obeťou konceptu pokroku, ktorý sme si začali definovať ako trvalo udržateľný rozvoj, ale naša detská naivita nedokáže pochopiť, že je to trvalo udržiavané koleso stereotypu. Miesto toho, aby sme pochopili, čo nám zmysli napovedajú, robíme všetko preto, aby sme zmenili ich vnímanie, ako by sme si sami priali. Neštudujeme teda, nevnímame. Klameme sa! Požičiam si podobenstvo z biblie. Zvykli sme si stavať babylonskú vežu stále dokola. Tí, čo pochopili, že sa aj tak zrúti sa odmietajú podieľať na stavbe a tí, čo zistili, že si ju rúcame sami, sa pokúšajú zasiahnuť do deja a zlomiť koleso, čo nás opakovane drví v prach.
Roztrhnime puto konceptu. Zlomme to koleso. Zastavme sa. Šesť zmyslov nám slúži len na zber informácií, no vyhodnocovanie prebieha niekde vyššie. Naša spokojnosť a harmónia totiž nezávisí na pekných obrázkoch, príjemných vôňach, emotívnej hudbe, lahodnej chuti, hebkých dotykoch a dokonca ani na jasnej konštruktívnej logike.
Naša moderná civilizovaná spoločnosť a jej prejav sa dá celkom slušne prirovnať k človeku, čo zdieľa domácnosť s milovanou osobou. Tá mu jedného dňa zomrie a on miesto toho, aby sa zmieril s tým, že ju stratil, riadne ju pochoval a začal si organizovať život bez nej, nechá jej mŕtvolu naštylizovanú v kresle. Telo jej pekne oblečie, tvár našminkuje. Riadne ju kropí parfumom, aby prerazil mŕtvolný zápach. Púšťa si jej nahratý hlas z magnetofónu a dotýka sa jej šiat. Stále varí aj pre ňu a rozpráva sa s ňou. Dal prednosť životu vo fantázii, ktorá má svoju neochvejnú logiku pred prijatím tak bolestnej straty. Kto takémuto človeku vysvetlí, v akom hlbokom omyle žije? Týmto priznaním by predsa stratil tak veľa! Kto ho dokáže presvedčiť, že by sa zbavil len hnilej, páchnucej, zdravie ohrozujúcej desivej mŕtvoly, ktorá s jeho milovanou osobou už nemá nič spoločné?
Zbavme sa závislosti na zmysloch a otvorme dvere do sveta mimo hmoty.
