„Prečo hovoríte po anglicky? S nami môžete hovoriť aj slovinsky“, namietal voči môjmu výberu jazyka v rámci našej komunikácie riaditeľ známej siete talianskych cestovných kancelárií v Gorizii, malebnom talianskom mestečku ležiacom priamo na hranici so Slovinskom...
Písal sa rok 1992 a ja, riaditeľka a spolumajiteľka incomingovej cestovnej kancelárie, som poznamenala, že neprichádzame zo Slovinska ale zo Slovenska a vieme, že ich autobusové zájazdy smerujúce do Poľska – s prevažne katolíckou klientelou, tranzitujú cez našu krajinu... a dosiahli sme, že tieto autobusy spomalili svoj tranzit obohatením prehliadok Bratislavy a prenocovania v Žiline!
Možno mnohí z čitateľov neveria, že za „socíku“ Slovensko nebolo schopné – snáď okrem „Tatier“ (Vysokých) a kúpeľov v Piešťanoch, prilákať väčší počet zahraničných turistov zo západu. Aj Bratislava bola v tomto čase „provinčným mestom“, čo potvrdzuje aj fakt, že krátko po našej „nežnej“ mi vtedajší riaditeľ hotela Bratislava povedal, že nepotrebuje turistov, ktorí sa 2x denne sprchujú... Vyťaženie hotela bolo totiž uspokojujúce – návštevníkmi zo Sovietskeho zväzu...
Ako je to v turizme dnes?
Môžeme sa však tešiť, že situácia sa zmenila? Zaiste nie. Hoci cez „zlatý týždeň“ vo Vysokých Tatrách boli hotely plne vyťažené, 70% návštevníkov boli domáci hostia a len 30% zo zahraničia. Ako potom chceme, aby sa zvýšil podiel cestovného ruchu na tvorbe HDP, keď nedokážeme realizovať „neviditeľný export“, t.j. dotiahnuť do krajiny zahraničných turistov s ich kúpnou silou?
Súčasný premiér Robert Fico rád bojuje s obmedzeniami. Ako je dovoz plynu cez Ukrajinu. Ale ako zmeniť fakt, že Slovensko je vo svete stále neznáma krajina?
Ako ďalej v cestovnom ruchu?
Viac ako 30 rokov od vzniku samostatného štátu v tejto oblasti stále experimentujeme! Ak by sa v týchto ťažkých časoch minimálne udržala životná úroveň obyvateľstva na našej zemi, cestovný ruch má oveľa vyššie predpoklady hospodárskeho rastu ako automobilový priemysel! Síce nedosiahne až taký podiel ako výroba áut, no vytvorí oveľa vyšší počet nových pracovných miest – vrátane v oblastiach bez „veľkého priemyslu“.
Posledným experimentom bolo založenie nového ministerstva cestovného ruchu a športu. Vzniklo bez toho, aby sme sa my, nielen podnikatelia v turizme, ale aj všetci občania, dozvedeli o hlavných cieľoch, ktoré chce tým štát dosiahnuť. Ani nešťastné zistenie, že Austrália si Slovensko zamieňa so Slovinskom, sme od zodpovedných nepočuli, ako tomu zabrániť!
Slovensko – malá krajina v srdci Európy
V roku 2021 bola opätovne oživená štátna agentúra pre cestovný ruch. Marketéri pre ňu vymysleli názov „slovakia.travel“. Je to jedinečné pomenovanie? Pomenovanie „krajina.travel“ má zopár krajín vo svete, pričom „doména.travel“ je voľne prístupná, takže sa vynára otázka, ako tento dôležitý štátny prívlastok Slovenska legislatívne chrániť - ako ochrannú známku!
„Slovensko, malá krajina v srdci Európy“ je slogan, ktorý vymysleli študenti. Slogan spolu s chránenou známkou pre označenie Slovenska ako krajiny cestovného ruchu sa krátky čas používal – v oblasti štátnej propagácie. Následne marketéri opakovane vymýšľali vraj lepšie pomenovanie ako napr. „Little Big Country“. Zazriete to na niektorých starších plagátoch štátnej agentúry umiestnených na niektorých železničných staniciach...
„Visit“ v turistických regiónoch
Možno náš zrak je príliš upätý na štátnu propagáciu turizmu a nedoceňujeme význam regionálnej propagácie turizmu. No kto si myslí, že ukradnúť inému štátu ideu legislatívne chránenej štátnej marketingovej značky je „Good Idea“ (dobrá idea), je na omyle? Konkrétne mám na mysli „visitbritain.com“. Aké hlavy sa rozhodli použiť slovo „visit“ pre regionálny marketing cestovného ruchu? Lebo je to "cool"?
Urobili to aj v iných krajinách, nie však tých, ktoré v cestovnom ruchu majú historické skúsenosti a svoj úspech dosiahli na základe jedinečnosti! Nemali by sme takéto prístupy k riešeniam prehodnotiť? Čo na to zodpovední za legislatívu - u nás, ale aj v EÚ, nakoľko máme otvorený trh!
IT technológie a ich vplyv na turistické informačné systémy
Slovensko si neuvedomuje, že má v oblasti cestovného ruchu šancu priniesť svetu niečo nové. Sme jedna z mála krajín, ktorej legislatívna úprava regionálneho rozvoja cestovného ruchu sa realizuje z úrovne štátu! V klasických európskych krajinách turizmu ako je Švajčiarsko či Rakúsko, sa cestovný ruch riadi priamo na nižších administratívnych celkoch. To prináša roztrieštenosť systémov regionálneho riadenia v rámci jednej krajiny a to nie je riešením pre budúcnosť!
Znemožňuje to integrovať jednotlivé turistické informačné systéme do jedného celku. Prečo je to potrebné?
Lebo štátny a regionálny marketingový systém majú odlišné úlohy.
Kým prvoradou úlohou štátneho marketingového systému je podpora konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov na zahraničných trhoch, úlohou regionálneho marketingového systému je verejnoprospešná služba spojená s poskytovaním (zdarma) informácií o cestovnom ruchu v danom turistickom regióne (destinácii).
Kým štátny marketingový systém sa musí zameriavať na propagáciu aktivít spojenú s minimálne ročným predstihom (aby podporil uzatváranie obchodných zmlúv slovenských obchodníkov v oblasti incomingu, o ktorých sa spravidla začína rokovať od 1.apríla bežného roka na rok nasledujúci – na čo upozorňuje aj dátum obnovy štátnej propagácie „slovakia.travel“ k 1.4.2021), regionálny marketing sa viaže k reálnemu času návštevy potenciálneho klienta do konkrétneho turistického regiónu. Keďže slovenské turistické regióny nie sú viazané napr. na more, ale turistické príťažlivosti sú roztrúsené po celej krajine, integrácia turistických informačných systémov by bola mimoriadne prospešná.
Zmena prinesie viacnásobné výhody pre mnohých!
Tak pre poskytovateľov služieb, tak pre turistické regióny, tak pre potenciálnych zákazníkov, zvlášť pre tých zo zahraničia! To len vďaka integrácii by získali na obojstrannej komunikácii.
Ak ubytovacie zariadenie vo svojej reklame uvedie krátku informáciu o charaktere a kvalite poskytovaných vlastných služieb a dodať, že sa nachádza v turistickom regióne, napr. Kúpele Lúčky v regióne Liptov, resp. resp. uviesť link na tento región/destináciu. Združenie cestovného ruchu Liptov riadi (a financuje) regionálny marketing a poskytuje turistické informačné služby (ako verejnoprospešná organizácia), pričom jej TIC je linkovaný na celoslovenskej úrovni... Potenciálny návštevník má možnosť oveľa rýchlejšieho prístupu k informáciám: 1/ o u ubytovacom zariadení, 2/ cez región Liptov, 3/ vďaka integrovanému systému aj cez spoločnú stránku turistických regiónov!!!
Aby sme marketingové a info systémy v turizme dostali na vyššiu úroveň, musí regionálny portál, ktorý linkuje jednotlivé lokality na spoločnú stránku turistického regiónu spĺňať verejnoprospešnú úlohu, čo dnes žiaden z nich nespĺňa! Čo znamená "verejno-prospešnosť", na tom sa musíme najprv zhodnúť! Štát, regióny i podnikatelia. Keďže trh cestovného ruchu je otvorený, mala by diskusia prebehnúť aj v iných štátoch EÚ! Prečo? Lebo súčasný stav je neproduktívny, podnikateľom hádže polená pod nohy!
Nové riešenia stabilizujú a skvalitnia regionálne riadenie turizmu!
Navrhované riešenia zdokonaľujú riadiace systémy v oblasti poskytovania informácií o turistických regiónoch, pričom nie sú jednoúčelové. Aj keď poniektorí poznamenávajú, že Slovensko netrpí vysokou návštevnosťou turistických regiónov, nemali by sme zabúdať, že čas beží a „trvalá udržateľnosť v cestovnom ruchu“ vyžaduje nové prístupy.
Naša pozornosť musí viac smerovať do lokalít a na ich spoluprácu v rámci spoločného turistického regiónu. Kvalitné a včasné informácie musia tiecť zdola nahor, turistická lokalita v spolupráci s regiónom musí prevziať zodpovednosť za pasportizáciu všetkých predpokladov využívaných v oblasti cestovného ruchu (zmieňuje sa o tom zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore CR). Na úrovni samosprávy vyššieho stupňa sa musí vyvíjať väčší tlak na plánovacie procesy zamerané do oblasti turizmu.
Možno by sme mali zalistovať vo svojej pamäti, pretože otázka „udržateľnosti“ bola riešená aj v minulosti – územný plán bol pre potreby rozvoja turizmu rozpracovaný podľa bývalej vyhlášky o územnom genereli cestovného ruchu... aj preto pred zmenami stojí aj samotné regionálne riadenie turizmu v krajoch...
Záver:
Zmeniť myslenie a otvoriť sa novým prístupom riešení v rozvoji cestovného ruchu otvorí bránu tvorivosti, vhodnejšiemu pomenovaniu marketingových značiek – či už štátnej alebo regionálnych. Skvalitnením štátneho a regionálneho riadenia cestovného ruchu presvedčíme svet, že reč turizmu ovládame! Pomôže to povzbudiť a správne usmerniť podnikanie v turizme a napomôcť delegovať zodpovednosť za rozdeľovanie časti fondov EÚ priamo do regiónov!
