Sú vysoké! V porovnaní s tými v zahraničí. Dôvod? Je zložitý, pretože je ťažko porovnávať ceny dovoleniek v letoviskách pri mori s cenami slovenských dovolenkových destinácií.
Prečo taký veľký cenový rozdiel? V podstate pre jednoduchú príčiny: balíky služieb v zahraničných letoviskách sú za „AKCIOVÉ CENY“! Tie, u nás doma, sú „ZÁKLADNÉ CENY“ ubytovacích služieb.
Kto za to môže? Sám spotrebiteľ pre svoje správanie, pretože vie toho málo o cenách, rovnako však aj podnikateľ, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje nielen o výške ceny, ale aj o celej predajnej politike!
Keďže uvedené zostáva nemenné dlhé roky, štát namiesto toho, aby konečne pristúpil k transformácii v oblasti cestovného ruchu – či už na štátnej či regionálnej úrovni, resp. svojou politikou donútil podnikateľov k zmene správania sa, založil nové ministerstvo, ktoré zatiaľ nič nerieši, či zaviedol „rekreačné poukážky“, ktoré ovplyvnili náklady zamestnávateľov na pracovnú silu (podľa Marxa variabilný kapitál). Je správne, keď zamestnávatelia svojou sociálnou politikou podporujú všetky druhy mobility (pomáha im to získať zamestnancov aj zo vzdialenejších regiónov), ako aj regeneráciu pracovných síl svojich zamestnancov. Štát by však svoj vstup do tejto oblasti by mal obmedziť na oblasť daňovej politiky...
Kde a ako hľadať riešenia pre zníženie cien dovoleniek na Slovensku? V prvom rade pohľadom na pozadie cien v zahraničných letoviskách. Hospodária s jednou hlavnou sezónou, a to s obrovskou ubytovacou kapacitou. Zabezpečiť jej čo najvyššie vyťaženie je možné len na základe štandardizácie predaja, ktoré má v obchodnej politike svoje pravidlá.
V prvom rade bez spolupráce s cestovnými kanceláriami v domovskej krajine turistov (zvané aj touroperátori, organizátori balíkov služieb, outgoingové cestovné kancelárie) to nejde. Takže aj pre tieto obchodné subjekty musí byť obchod zaujímavý, t.j. ziskový.
V druhom rade bez rozumnej cenovej politiky ubytovacích zariadení v zahraničných letoviskách by to vôbec nešlo. Ide o veľkokapacitný predaj, s čím sú spojené veľké zľavy.
Podobne to zažívame aj v obchode s potravinami pri kúpe 1+1 alebo 2+1, kde je zaručený jeden tovar zdarma. Registrujeme, že niektoré ubytovacie zariadenia – predovšetkým kúpeľného či wellnessového charakteru ponúkajú „predĺžené víkendy“ s jedným prenocovaním zdarma...
To však situáciu s vysokými cenami dovoleniek u nás doma nevyrieši, nakoľko stupeň štandardizácie predaja dovoleniek v zahraničných letoviskách je oveľa vyšší. Bez zmeny systému predaja u nás doma zostáva ubytovacie zariadenie – hovorme o hoteloch, osamotené. Pretože „touroperátori“ o spoluprácu s hotelmi v oblasti domáceho cestovného ruchu nemajú záujem. Z jednoduchého dôvodu, ktorým je nízky výnos z takého obchodu.
Tragédiou je, že k vysokým cenám domácich dovoleniek prispieva chovanie samotných domácich „turistov“ (cestujúci s prenocovaním – bez prenocovania ide o výletníka). Čo robíme pri vyhľadávaní najvhodnejšieho ubytovania? Koľko z nás klikne na GDS (globálny distribučný systém ako je napr. booking.com) a pritom nemyslí (tak ako národne orientovaný Švajčiar) na to, koľko taký jeden klik s následnou objednávkou ubytovania stojí samotné ubytovacie zariadenie? Pokiaľ ide o zariadenie s malou kapacitou, ktoré nemá náklady spojené s marketingom a predajom vlastnej kapacity, GDS je vhodným obchodným partnerom. Ale pre hotely s vlastným štábom ľudí pre marketing a obchod? Ekonomicky nevýhodné, navyše aj bez možnosti zabezpečenia výhladového vyťaženia ubytovacej kapacity! GDS v rámci sprostredkovania ubytovania núti k znižovaniu cien pre lepšie umiestnenie na internetovom portáli, rovnako k vyplácaniu relatívne vysokej provízie, ba aj k tvrdým doplňujúcim obchodným podmienkam...
K tejto tragédii prispievajú aj samotní podnikatelia v oblasti ubytovacích služieb. Pretože sa nechcú kooperovať v rámci hotelových konzorcií, čím znemožňujú dosiahnutie oveľa lepších hospodárskych výsledkov. Obava, že by prišli o vlastné obchodné kontakty, je zbytočná, pretože hotelové konzorciá neriadia predaj ako taký, ale sú nápomocní v oblasti štandardizácie predaja, ale aj v oblasti riadenia kvality, či marketingu spoločnej značky.
V minulosti som postrehla aj také pokusy, ako je koordinácia predaja cez oblastné združenia cestovného ruchu. Na túto tému som kedysi hovorila aj s významnou osobnosťou tatranského cestovného ruchu, dnes už nežijúcou Lenkou Rusnákovou. Povedala som jej, že je to totálne nesprávna cesta, nakoľko nemožno miešať jablká s paradajkami, nemožno miešať verejnoprospešné služby s podnikaním s hlavnými službami cestovného ruchu! Veď existuje deľba práce – a ta bola rešpektovaná aj za socializmu!
Zostanú ceny domácich dovolenkových pobytov vysoké? O tom nerozhoduje štát, štát môže len motivovať. Možno sa aj zamyslieť nad 2 rokmi prázdnin, prepáčte, nad 2-mi mesiacmi letných prázdnin. Sú štáty, ktoré školské prázdniny majú počas kalendárneho roka oveľa lepšie rozložené.
Zatiaľ odporúčam domácim dovolenkárom sledovať vývoj cien priamo v ich obľúbenom ubytovacom zariadení a čakať „na poslednú chvíľu“, teda na termín, kedy zúfalý hotelier sa rozhodne svoje ceny znížiť.
Uvedené mi bolo známe už v roku 1990, keď som po 10 ročnej praxi v cestovnej kancelárii pracovala v (štátnom) podniku Interhotel Bratislava. Pochopila som, čo všetko vykonal kedysi pre svoje podniky Trust Čedok Praha. Počas niekoľkých mesiacoch práce v tomto podniku som učila hotely tejto siete ako robiť zahraničný obchod, ako pristupovať k realizácii cenovej politiky.
Upozorňujem, že práca v hotelovej sieti je iná, ako práca touroperátorov, ba celkom iná ako v združeniach cestovného ruchu. Jednoducho nenahraditeľná. Preto jej nedostatky pociťujú aj slovenskí turisti. Nielen v cenách ubytovania...
