normálna ženská, ktorá rada dáva pocity na papier, prípadne na net.........inak priatelia ma volajú Lotka :-D Zoznam autorových rubrík: poezia, Súkromné, Nezaradené
Poznáte to. Dostali ste kopačky po krátko trvajúcom búrlivom vzťahu, máte sebavedomie kdesi na úrovni členkov vašich nôh, nič sa vám nechce, najradšej by ste sa šli kdesi na opustený ostrov opiť a zabudnúť na pochmúrne myšlienky o sebe a o svojom živote, alebo najradšej by ste boli stále nejako zamestnaní, hlavne nech to je nejaká činnosť s priateľmi, ktorý vám budú neustále opakovať že to nie vy ste zlý ale ten kto vás nechal.
Dnes je tomu presne 4 roky. Bola sobota. Nejakým obrovským zázrakom náš hokejový tím v Göteborgu zdolal vo svojom záverečnom vystúpení v kvalifikačnej F-skupine majstrovstiev sveta Rusko 6:4, potom „rozbil“ veľkú prekážku v podobe mega súpera Kanady vo štvrťfinále 3:2, a potom povestné semifinále so skvelými Švédmi, ktoré má dnes v pamäti uložené asi každý, predĺženie, samostatné nájazdy a posledný a rozhodujúci Lintnerov gól nás poslali do finále a Švédov „do boja o tretie miesto“ / ak si spomínate na neuveriteľnú radosť komentátorov majstrovstiev sveta /. Slovensko bolo na nohách, nebol človek, ktorý by nevedel vymenovať všetkých hokejistov našej reprezentácie.
Zastavíte sa niekedy a rozmýšľate nad tým, prečo ste si dnes obliekli modré tričko, biele nohavice a na nos nasadili okuliare s oranžovými sklami? Alebo, prišli ste niekedy do podniku a steny boli namaľované farbami, že keď ste si tam sadli, cítili ste sa nejako lepšie a uvoľnenejšie / a nebolo to vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, prípadne spoločnosťou /? Priznám sa, že ja nikdy, až donedávna, keď sme v škole mali prednášku o farbe ako symbole a psychológii farieb.
Minule som sa náhodou na blogu dopracovala k článku otázok kňazovi a jeho odpovedí. To ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako katolícka cirkev ovplyvnila môj život.
Po dlhšej odmlke, keďže študujem na vysokej škole slovenčinu, rozhodla som sa na návrat k tvoreniu. Táto báseň vznikla túto noc, nevedela som spať. Niektorí ju možno pochopia tak ako ju myslím..............
So skleslým výrazom v tvári, krútiac hlavou vychádzala väčšina mojich spolužiakov a spolužiačiek z miestností kde sa uskutočňovali tzv. „skúšky dospelosti“.
Táto básen vznikla na podnet mojej kamrátky, sedeli sme v jednom podniku a zrazu ju napadlo, ze by som mohla napísat básen a ona by k nej vymyslela hudbu, tak sa aj stalo. Takze text uverejnujem.....
